Oznamujeme Vám, že v nedeľu 18.12. 2016 si Pán Boh povolal z časnosti do večnosti
brata farára v..v ThB. Pavla Proksu
vo veku 97 rokov.
Pohrebná rozlúčka s ním sa uskutoční vo štvrtok 22.decembra 2016 o 13.00 hod.v Evanj.a.v.chráme Božom v Holíči.
“Do Tvojej ruky porúčam svojho ducha, Ty si ma vykúpil Hospodine, Bože verný”. Žalm 31,6
Slovak
“patrí k najúžasnejším prejavom vzťahov cirkevného zboru so svojim niekdajším duchovným pastierom, keď ani po rokoch odlúčenosti na seba nezabúdajú, ba naopak, čas stáva sa čarodejným tvorcom tých najkrajších spomiebok cirkevného zboru na svjho niekdajšieho slova božieho kazateľa a vice versa (naopak): ani kňaz nemôže zabudnúť na tých, s ktorýi začal svoju farársku službu a venoval im mladícke nadšenie a celé srdce”.
Toľko citát z úvodných slov zosnulého a včera odprevadeného Branislava Kolényho ku knižočke Pavla Proksu.
Niečo podobné sa stalo aj v našom cirkevnom zbore Košariská -Priepasné. I keď už desaťročia brat farár Pavel proksa nepôsobil v našm zbore, spomienky na neho a na jeho manželku Annu Proksovú rod.Fúskovúnepadli do zabudnutia. Nechýbali u nás ako hostia na významných národných či misijnýchpodujatiach. Azda aj preto, že ich s naším zborom a krajom viazali rodinné putá, ale aj členstvo v Spolku rodákov M.R.Štefánika, z ktorého iniciatívy
vyšla aj knižočka: So šťastím bych sa delil.., alebo Kamienky košariskej mozaiky od nášho zosnulého spolubrata, z ktorej sú citácie tohoto príhovoru, napísanej ako pokračoanie jehi Pamätnice posvätenia ev.a.v. chrámu v Košariskách-Priepasnom z roku 1948.
Jeho manželka mu bola v zbore vernou spolupracovníčkou, a tak môžeme hovoriť o ich spoločnom pôsobení, ktoré trvalo rovných 10 rokov. Od začiatku letných prázdnin 1945 do konca prázdnin 1955.
V porovnaní s ostatnými farármi nášho zboru krátka služba, ale o to intenzívnejšia. Spojená s generálnou opravou chrámu a duchovným zápasom, naplneným i keď prísnosťou, ale záujmom a láskou o človeka, ako sám napísal:…”S bázňou a trasením spojl som svoj život s vami, v pokornom predsavzatí, aby som raz mohol z milosti Božej pred večným Sudcom povedať:” Z tých, ktorých si mi dal, nestratil som ani jedného”. (J 18,19) A tak zápasil medzi ľuďmi o napĺňanie mravného života v rodinách, vo výchove na školách, nielen v zbore, ale aj v rokoch 1947-1852 ako školský dekan myjavského okolia. Nezabúdal na syna košariskej fary M.R.Štefánika, zbierkou dochovanej literatúry a množstvom napísaných článkov, prednášok a kázní venovaných jeho pamiatke.
Náš cirkevný zbor chce poďakovať Pánu Bohu za vernú službu brata farára Pavla Proksu a jeho manželky, s ktorou sme sa rozlúčili nedávno. Dnes odovzdávame ho do Božích rúk s nádejou vzkriesenia v naplnení slov Ž 101, 6: “Moje oči hľadia na verných v krajine, aby prebývali so mnou, kto chodí cestou bezúhonných, ten mi slúži” Amen
Zuzana Durcová, farárka CZ Košariská-Priepasné
Vážená smútiaca rodina, vážené smútočné kresťanské zhromaždenie!
Dovoľte mi v mene nášho Ev.a.v.cirkevného zboru v Holíči i v mene predsedníctva MyS, povedať niekoľko slov pri poslednej rozlúčke s naším drahým zosnulým zborovým pastierom Pavlom Proksom, milým, úctivým, pokorným Božím služobníkom, ktorý neúnavne, s láskou vštepoval do našich sŕdc vieru, lásku, nádej v nášho Trojjediného Boha.
Hospodinu slúžil počas totalitného režimu. Nebola to ľahká služba. Za šírenie Božieho slova a jeho vyučovanie bol prenasledovaný a zastrašovaný. Nedal sa však zlomiť, ani ohnúť.
V 34 Žalme v 2.verši čítame:”Dobrorečiť budem Hospodinu v každom čase, nech je chvála o Ňom neprestajne v mojich ústach”.
Tento text bol veľmi blízky aj pánovi farárovi. Nikdy neochaboval v svojej službe, neprestajne s avyučovalo náboženstvo, stretávala sa mládež, nacvičoval sa spevokol, a to aj vďaka duchovnej matke nášho cirkevného zboru, dnes už v Pánu zosnulej manželke Anne Proksovej.
Mal rád históriu. Podrobne, v päťzväzkovom diele spísal dejiny nášho evanjelického cirkevného zboru. Za jeho celoživotné dielo mu bola vo februári tohto roku generálnou cirkvou udelená Cena Leonarda Stoeckela.
V mene všetkých nás, Holíčanov, ďakujem Pánu Bohu za nášho milého duchovného pastiera, človeka s veľkým srdcom, zapáleného pre Božie veci.
V závere mi dovoľte, drahí bratia a sestry, aby som sa zosnulému bratovi Pavlovi Proksovi poďakoval v mene zborového, ako aj seniorálneho presbyterstva za jeho celoživotú službu našej drahej Ev.a.v. cirkvi, nášmu cirkevnému zboru a hlavne nášmu Pánovi Ježišovi Kristovi.
Porúčame ho do rúk Trojjediného Pána Boha, v nádeji vzkriesenia v Kristu Ježiši, Pánovi našom ktorému jedinému nech je vzdávaná šesť a chvála na veky. Amen
V Holíči 21.12.2016 Štefan Ružička, sen.dozorca MyS