Poďakovanie za úrody zeme

                                                    Poďakovanie za úrody zeme

Lk 17,11-19:

 

     „Na Teba sa upínajú oči všetkých a Ty im načas dávaš pokrm. Otváraš svoju ruku a všetko živé sýtiš podľa ľúbosti“ (Ž 145,15-16).

To je refrén dnešnej nedele, refrén našej spoločnej vďaky voči Pánu Bohu za Jeho starostlivosť o nás, o našu dušu i telo. V nedeľu Poďakovania za úrody zeme, ktorú svätíme,  na prvom mieste  stojí vďaka nás kresťanov  za telesné dary, telesné dobrodenia a telesné požehnanie. Nie je to však vďaka, ktorá by čo len na okamih zabúdala  na to, čo je naväčším a najvyšším darom Božím pre človeka. Tým je život v plnosti, spasenie a život večný. Preto aj v obľúbenej piesni: Chvála Tebe, Bože náš spievame oslavujúc Pána: „Za náš poklad najvyšší, Tvoju lásku stelesnenú, daný v Kristu Ježiši, k životu a vykúpeniu, chvála, chvála, chvála Ti, Darca v daroch bohatý“ (ES 343,6).

 

     Dary telesné  sú z tej istej  láskavej ruky, z ktorej pochádza i náš život. Život je vždy len zo živého. Platí to o živote tela i duše. Vyznávame to spolu s naším reformátorom Dr.M.Lutherom, že Pán Boh, ako náš nebeský Otec „dal mi telo i dušu, (oči, uši i všetky údy,)-  rozum, všetky  zmysly a doteraz ich zachováva. A k tomu nám na každý deň hojne dáva pokrm i nápoj“…ale aj mnoho iných dôležitých a úžasných darov. (Dom, dvor, manžela -manželku i deti, pole, dobytok a rozličný majetok so všetkými potrebami života i ochranu pred nebespečenstvom a  všetkým zlom.)

Nad to všetko je tu však aj tá jedinečná ponuka pre každého: ponuka života večného a spasenia. Večný život nám pokrm a nápoj vychádzajúci z pôdy a nebeskej vlahy nezabespečí. Ak ho chceme mať a dosiahnuť, musíme siahnuť po inom chlebe a inej vode. Po Tom, ktorý povedal o sebe: „Ja som chlieb života, Ja som sveto sveta, Ja som živá voda“!

    

     Milí bratia a sestry, prejavom našej dôvery v Božiu staroslivosť a lásku, že toto všetko nám i všetkým ľuďom dáva a ponúka je dobrorečenie a  vďakyvzdanie. Tak, ako v rodinnom živote a v živote ľudí, ktorí chcú byť voči sebe priateľskí, vľúdni, dôveryhodní a slušní platí, že používajú  úplne prirodzene slovo: prosím a ďakujem, to isté platí aj v náboženskom prejave kresťana voči Darcovi všetkých dobrých darov.

Tie slovíčka : prosím a ďakujem, zrejme už nie sú celkom samozrejmé a prirodzené v našej dobe. Nedávno, pri vystúpení hokejistov NHL, ktorí hrali svoje úvodné zápasy nového ročníka v Prahe, otec úspešného slovenského hokejistu Zdena Cháru povedal o výchove svojho syna: naučil som ho dve slová:prosím a ďakujem. Ak toto novinárov zaujalo najviac, svedčí to o tom , že mnohí ľudia  tieto slová už  zrejme nepoužívajú a tým menej ich dokážu naučiť aj svoje deti.

      Vo vsťahu k Pánu Bohu, ako nášmu Stvoriteľovi, ale najmä nebeskému Otcovi sa tiež máme dokazovať podobným spôsobom. Pán Ježiš  v modlitbe všetkých modlitieb, naučil učeníkov a oni potom aj nás vysloviť aj v poradí 4.prosbu:“Chlieb náš každodenný, daj nám dnes“. Kto sa modlí Otčenáš, ten sa v dôvere obracia na nebeského Otca a preto aj prosí. K prenikavej modlitbe patrí známa litánia Karola Kuzmányho k závierke roka a jej prosba:“za príhodné počasie a úrody zeme -prosíme Ťa Hospodine!“ Podobne nás učia mnohé Žalmy, ale aj viaceré piesne v našom ES. Prosby sú prejavom dôvery v Božie zasľúbenia,  ako ich poznáme už zo SZ. K známym patrí zasľúbenie Noachovi a jeho potomstvu po potope:“Dokiaľ však zem trvať bude, sejba ni žatva, chlad ni horúčosť, leto ani zima, deň ani noc nikdy neprestanú.(1 M 8,27) Ale je to aj slovo Kristovo, ktorý  lieči našu prílišnú ustarostenosť o to, čo budeme jesť, piť, čím sa budeme odievať, keď hovorí:“Veď váš nebeský Otec vie, že to všetko potrebujete. Ale hľadajte najpr kráľovstvo Božie a Jeho spravodlivosť  a všetko toto bude vám pridané“.(Mt 6,33-34)

     Naše dnešné poďakovanie a dobrorečenie nech má teda práve túto pečať.Aj v tomto roku bolo nám dané mnoho od Pána Boha, bolo nám aj pridané a dané aj pre každý dobrý skutok. „Rozsypal, dal chudobným, Jeho spravodlivosť trvá na veky! (Ž 112.9)

              

      Pán Ježiš Kristus nám ukázal, ako koná a pokračuje sám Boh k nám, hriešnym ľuďom. V dnešnom evanjeliu sme počuli prosbu desiatich núdznych ľudí. Spoločne, ako jeden muž volajú k Ježišovi, ako Učiteľovi, ktorý koná divy a ktorý uzdravuje: „Ježiši, Majstre , zmiluj sa nad nami!“(v.13) Ide o ľudí, ktorí pre svoje malomocenstvo museli žiť izolovane od ostaných, aby ich nenakazili. Izolovaní boli od rodín aj od chrámu, poťažne synagogy, čiže od bohoslužby. Tak bol ich vsťah k  Bohu narušený. Neraz sa stáva stav choroby, nemoce, alebo krajnej núdze veľkou skúškou viery. Neraz vedie až k vzbure voči Bohu, alebo k pochybnostiam vo viere. Známy je postoj Jóbovej manželky v utrpení: „ Rúhaj sa Bohu a zomri“!(Jób 2,9) Spravidla však človek hľadá pomoc na všetkých stranách. Ak cíti ohrozenie žvota, vtedy prosí a obracia sa i tam, kde by inak ani nepozrel! Samaritán, spomínaný v našom texte, by pravdepodobne so Židmi vôbec nekomunikoval a teda ani s Ježišom. Ale platilo to aj opačne. Ani Židia sa so Samaritánmi nestýkali. Tu ich však spojil spoločný údel. Choroba, ktorá im vzala nielen zdravie, ale aj  vlastné rodiny. Pán Ježiš  ich počul. Neodmietol ich a vyliečil ich bez toho, aby sa ich osobne dotkol. Na dotvrdenie daru zdravia hovorí:“ Choďte a ukážte sa kňazom!“ (v.14) A oni šli vo viere, že budú uzdravení. Vedeli, že iba kňaz ich mohol vyhlásiť za uzdravených a prijať ich do spoločenstva, z ktorého boli vyradení. Už cestou sa ukázalo, že boli uzdravení.(v.14 b)

Dostali teda významný dar. Zdravie a s ním možnosť návratu. Evanjelista nehovorí, ako sa ďalej zachovali oní deviati. Či ďakovali Bohu  a priniesli predpísanú obeť. Zrejme tak urobili podľa svojej židovskej tradície.

  

     Pán Ježiš však očakával viac. Očakával návrat k sebe, ako takému, ktorý je celkom evidentne Darcom. A Darcovi patrí vďaka. On ako Darca  konal a očakával návrat. Nestalo sa tak. Dary boli vzaté, prijaté, ale vrátil sa iba jeden, aj to cudzinec – Samaritán. „Či neboli očistení desiati? A kde sú deviati?“ – hovorí Ježiš  a dokladá: „Nevrátili sa, aby vzdali Bohu chválu, iba tento  cudzinec“.(v.18) Tu Pán Ježiš  jasne naznačuje, že vďaka voči Bohu sa Jeho príchodom realizuje a uskutočňuje cez Neho. Len cez Neho možno prísť  k Bohu s dobrorečením a  poďakovaním. Len cez Krista Pána  možno osláviť Toho, ktorý je najvyšším Darcom. 

     Práve toto poďakovanie prinieslo Samaritánovi dar najvyšej ceny! Odpustenie hriechov, milosť a záchranu pre nebo a večný život! „Choď, tvoja viera ťa zachránila“(v.19) Tvoja viera ťa spasila, hovorí Pán Ježiš!

 

     Dnes, aj my, milí bratia  a sestry chceme Pánu Bohu ďakovať za telesné dary. Vtedy, keď tak robíme v mene Ježiša Krista, keď sa pri našom obdarovaní a poďakovaní vraciame k Ježišovi a Jemu dobrorečíme,  odchádzame skutočne obdarovaní v plnosti. Odchádzame aj omilostení a ospravedlnení. Preto je po prijatí telesných darov dôležitý návrat k Ježišovým nohám. 

     Dary aj v tomto roku prijalo mnoho ľudí, ale Ježiša neoslavujú. Nevracajú sa k Nemu a myslia si, že nejakým vlastným skutkom, alebo postojom dostatočne vyjadria vďaku Bohu. Možno hneď, možno neskôr, možno príležitostne…

      Aj úrody zeme, aj dar zdravia, aj  rodinné požehnanie a mnoho iných telesných darov dostali a prijali mnohí, pretože Pán Boh nám dáva mnoho aj bez nášho modlenia, aj bez našich dobrých skutkov. Áno, dokonca ich dáva aj zjavným hriešnikom a nespravodlivým ľuďom.Toto všetko dal a dáva Pán Boh  každodenne.

      To, čo je však najdôležitejšie je to, aby sme sa vrátili a ďakovali za všetko pri nohách Pánových! Kde sa človek, alebo ľudia vrátia k Ježišovi Kristovi  a toto  Meno nad všetky mená chvália, vzývajú a oslavujú, tam je  naša viera obdarovaná darom nad všetky dary! Tam je daná milosť nad milosť!

      Ďakujme za úrody zeme. Nie „matke zemi“, ale skutočnému Darcovi. Ani nie sebe a našej práci a úsiliu, ale Tomu, ktorý má pre nás viac ako rozdal! Viac, ako si vieme zaslúžiť, alebo vyprosiť. S vďakou za úrody zeme  a telesné obdarovanie od Pána Ježiša Krista môžeme prijať, a iste aj prijímame, aj dar večného života a spasenie.“Vstaň a choď:tvoja viera ťa zachránila“(v.19). Amen.  

             

                        Sobotište a Rovensko -20.N.po sv.Tr. 2010 -Vďakyvzdanie – Ľ.Batka st. 

                                 


Leave a Reply