Október – Mesiac úcty k starším

Október – Mesiac úcty k starším

Samotný fakt, že je potrebné vyhlásiť nejaké obdobie: deň, alebo mesiac za taký, ktorý pripomína určitý druh povinnej úcty, vážnosti, alebo hodnoty, je dôkazom o tom, že niečo dôležité a podstatné v našom živote chýba, alebo nie je (ešte stále) samozrejmosťou. Tak, ako je dôležitý pre spoločnosť napr. deň detí, deň matiek, a dnes už aj deň otcov, tak je dôležité pripomínať v našej spoločnosti, ale aj v cirkvi hodnotu a dôstojnosť starších i starých ľudí. Táto skutočnosť pramení teda z vedomia, že určitá skupina ľudí, v tomto prípade starí a často aj chorí a slabí, potrebuje osobitné pochopenie, pomoc a úctu. Všeobecne sa v spoločnosti tešia úcte a pozornosti najmä silní, mladí, zdraví a úspešní ľúdia. Hodnota tých, ktorí sú považovaní za slabších, alebo dokonca očakávajúcich pomoc a neraz aj nákladnú opateru, nie je samozrejmá. Svedčí to o chýbajúcej etickej výbave prirodzeného človeka.

      Starý človek je akoby “priehľadný”. Žije medzi ľuďmi, ale mnohí ho nevidia. Pozerajú nie na neho, ale skôr “cez” neho. Aj v dávnej minulosti si napr. antickí filozofi sťažovali na úpadok mravov najmä u mládeže, a kládli si otázku, kam tento svet dospeje, ak sa niečo nezmení. Ani v starom Izraeli nebola úcta k starším celkom bežným zjavom. O tom sa presvedčil starý prorok Elizeus a neskôr aj samotný kráľ Dávid, keď sa proti nemu postavil jeho vlastný, krásny a úspešný syn Absolón.

    

    V časoch reálneho socializmu sa zaužíval u mladých ľudí na pomenovanie starých ľudí výraz: “vykopávka”.  Dnes táto generácia sama patrí medzi “vykopávky” a “výbehové typy” a možno sa mnohí  divia, kam a prečo sa úcta k skôr narodeným stratila. 

   Úlohou spoločnosti, cirkvi a rodiny je úctu k “šedinám” a lásku k starým ľuďom vštepovať i dokazovať. Nie vždy má dnešná generácia potrebné vzory. Zvečnelý prezident Michal Kováč vedel o tom svoje, hoci bol prvým občanom štátu. Iný ústavný činiteľ mu dal pri príchode do parlamentu “titul”,  na ktorom sa niektorí vtedy veľmi smiali. Dodnes dokazujú, že nič nezabudli a nič sa nenaučili. 

   Napriek všetkému si nemyslím, že situácia u nás je úplne zlá a beznádejná. Mnohé naše rodiny Božie prikázania poznajú a povinnú úctu k starším verne dokazujú. Ich postoje, služba a láska najbližším, skôr narodeným, je najlepším spôsobom oslovenia mladých a smerovníkom cesty, ktorou je dobré a blahoslavené kráčať. 

                                                                                    Ľubomír Batka st.

P.S.

Tento moj príspevok bol pôvodne určený pre EPST, ktorý venuje pozornosť októbru – Mesiacu úcty k starším (vyhlásený v roku 1990 VZ OSN a súčasne  1.október za Medzinárodný deň starších.)

EPST venuje tejto téme 4 strany. Keďže som bol oslovený s.redaktorou vyjadriť sa v ankete, ale z technických dôvodov sa to nestalo, uverejňujem môj príspevok teraz.

Leave a Reply