Cantate – spievajte!

Cantate – spievajte!

Ó, Bože, keď jari prišiel čas, cit pravej slobody šľachti v nás,
nech zlosti nekryje, lež v pravde ožije,  i srdce umdlené na Tvoj hlas.
A jak kvet vzchodí dnes zo zeme, nech i my radostne skvitneme
v láske a čistote, v pobožnom živote,  a tak raz pred Tebou staneme. Amen (MR)

Zj 15, 2 – 4: “Videl som niečo ako sklené more zmiešané s ohňom, a tí, čo zvíťazili nad šelmou i nad jej obrazom a nad číslom jej mena, stoja na tom sklenom mori, majú Božie citary (3) a spievajú pieseň Mojžiša, služobníka Božieho, a pieseň Baránkovu: Veľké a predivné sú Tvoje skutky, Pane, vševládny Bože! Spravodlivé a pravé Tvoje cesty, Kráľu národov! (4) Kto by sa nebál, Pane, a neoslavoval tvoje meno? Veď Ty jediný si svätý, a všetky národy prídu a budú sa Ti klaňať, že sa zjavili Tvoje spravodlivé súdy!” Amen

Milí bratia a sestry v Kristu Pánu!

Každý, kto sa niekedy učil hrať na nejaký hudobný nástroj vie, aké je to ťažké. K tým najťažším nácvikom patrí hra na gitaru. Mnohí sa začali učiť hrať práve na gitare, či už v ĽŠU, alebo súkromne, ale veľmi skoro cvičenie a učenie zanechali. Hra a podobne i spev, potrebujú neustále cvičenie. Niekedy sa človek naučí zahrať aspoň pár akordov, ale hrá si na gitare iba pre seba, aj to iba vtedy, keď ho nikto nepočuje.

Dnešná nedeľa nám pripomína, že cirkev a ľud Boží je vždy cirkvou spievajúcou a hrajúcou. Apoštol Ján nám prináša zaujímavé svedectvo o tom, že tí, ktorí sú zachránení pre nebo, ktorí sú akoby za “skleným a súčasne ohnivým morom “ a boli prijatí do večného spoločenstva s Pánom Ježišom Kristom, “majú Božie citary a spievajú”.  To, čo je v časnosti také ťažké, je v nebi všetkým dosiahnuteľné. Tí, čo zvíťazili, hrajú a spievajú. Spievajú jednak piesne staré, ale aj nové. Medzi nimi aj pieseň, ktorú spieval Mojžiš s ľudom SZ po prejdení Červeným morom. Spievajú aj pieseň novú, pieseň víťazného Baránka nad smrťou, hriechom a peklom. My, ktorí patríme k cirkvi putujúcej a bojujúcej tu na zemi mali by sme teda už dnes radi „trénovať“ a spievať a hrať víťazné chorály. Piesne staré i nové, aby sme boli dobre pripravení na nebo. Aby sme sa raz bez otáľania mohli zaradiť sa do toho úžasného nebeského zboru a spievať slávospevy a hymny víťazstva Božieho Baránka, Krista, ale aj piesne dobrorečenia Bohu, Otcovi.

Pred niekoľkými rokmi navštívil náš cirkevný zbor jeden brat kantor. Volal sa Jarko Miháľov. Bol zo Slovenskej evanjelickej cirkvi v bývalej Juhoslávii a dnes je už v Pánu zosnulý.V nedeľný podvečer sme sa stretávali ,malá malá skupinka nadšencov, k nácviku štvorhlasnej piesne k inštalácii novozvoleného brata seniora. Nácvik bol v Častkove. Spomínaný brat kantor bol dobrý hudobník a viedol aj zborový spevokol. Keď si nás vypočul, povedal povzbudzujúco: ”Bolo to krásne, krajšie to bude už iba v nebi!”

Každý veriaci kresťan by mal vedieť o tomto nebeskom spevokole a má sa s radosťou pripravovať na vstup do neho tým, že už dnes spieva nedeľu so zborom naše krásne nábožné piesne. Tie staré i tie nové, ktoré sa nachádzajú v našom novom spevníku a ktoré sa neraz s námahou učíme. Dnešná nedeľa má starobylé pomenovanie: Cantate- spievajte! Chce nám pripomenúť dôležitosť spevu a chce nás k spoločnému spevu a k oslave Kristovho víťazstva nad smrťou povzbudiť.

CIRKEV JE ZBOROM PLESAJÚCICH,

ktorí

  1. na Božie skutky nezabúdajú
  2. k oslave Baránka Božieho sa pripájajú
  3. obavy z Božieho súdu radostnou nádejou prekonávajú

 

Milí bratia a sestry v Kristu Pánu!

Po desiatich egyptských ranách a slávnom prechode Izraelcov cez Červené more suchou nohou spieval Mojžiš a Izrael túto pieseň:

“Ja spievať budem Hospodinu, 

lebo sa veľmi preslávil.

Kone aj jazdcov vrhol do mora.

Silou a chválospevom je mi Hospodin, 

stal sa mi záchranou”. (2 M 15, 1-2)

   To je hlavný refrén oslavnej piesne záchrany a Božej pomoci SZ ľudu Božiemu. Mojžišova sestra Mária vzala vtedy do ruky bubon a za ňou vyšli v chorovode všetky ženy s bubnami a ona predspevovala: “Spievajte Hospodinu, lebo sa veľmi preslávil, kone aj jazdcov vrhol do mora“.(2 M 15,21) Pre niekoho je možno prekvapujúce, že túto pieseň spievajú dodnes v nebi aj kresťania, ktorí pretrpeli veľké boje pre meno Ježiša Krista. Spievajú ju spolu so zachránenými z ľudu Izraela. Boží ľud však nemôže zabudnúť na žiaden Boží skutok pomoci, záchrany a požehnania. Nebeský chór je chórom ľudí zo všetkých národov.

My, Slováci sme niekedy macošskí aj k svojím vlastným dejinám. K udalostiam, ktoré svedčia o Božej pomoci, o Božej zachraňujúcej ruke v našich dejinách. Ako by sa nám bolo zaťažko pripomínať si minulosť a v nej Božie milostivé skutky. Nenaznačuje to neochotu uznať, že Pán Boh je Bohom živým, prítomným a konajúcim v konkrétnom čase a priestore v tomto svete? Prečo zabúdame na to, že On vždy konal a koná v živote národov proti diablovi a jeho prisluhovačom? Proti tým, ktorí chcú ničiť život a Jeho stvorenstvo. Boh konal proti faraónovi a koná vždy nanovo proti každej “šelme s číslom 666”, ako ju menuje Ján v predchádzajúcich veršoch. (Zjav 13, 18)

Bez ohľadu na to, ako sa volalo a volá jej jarmo, jej panstvo a jej zlá vôľa, Kristus je Víťaz. Aj keď sú ľudia niekedy prisluhovačmi onej šelmy a mnohí sa klaňali a klaňajú jej obrazu, alebo číslu jej mena, základ končného víťazstva je v Kristovi pevne položený. Písmu ju nazýva aj slovom diabol, alebo satan. Ako evanjelickí kresťania však v našej hymne s M. Lutherom vyznávame:

“Hoc diablov plný bol by svet, chcejúcich nás pohltiť,

nemusíme sa strachom chvieť, musia všetci ustúpiť.

Knieža sveta toho trúfa si mnoho; neuškodí nám, 

odsúdil ho náš Pán, slovíčko ho porazí! ( ES 263, 3)

     Nech si nikto nemyslí, že Pán Boh nemal čo povedať do vlády faraóna, do vlády babylonských kráľov, alebo do vlády Pontského Piláta, za vlády ktorého trpel a zomrel aj Ježiš Kristus. Jeho meno nie je v našom kresťanskom kréde preto, aby sme zachovávali jeho pamiatku, ale preto, aby sme si pripomenuli, že aj nad ním bola tá istá Božia moc a ruka, ktorá panuje nad dejinami, nad ľuďmi a národami. I nad udalosťami, ktoré sa zdanlivo nekontrolovateľne valia ponad naše hlavy. Nech si nikto nemyslí, že Vládca národov nemá dnes čo povedať ľuďom a národom sveta.

Pán Boh je Bohom živým a konajúcim. On chráni život a dôstojnosť každého človeka. Keď si pripomenieme ktorúkoľvek dobu, alebo ktorýkoľvek úsek ľudských dejín, vždy bol v nich Pán Boh prítomný a dokázal svoju svätosť, vševládnosť a svoje spravodlivé súdy. Vždy sa ukázali jeho “pravé a spravodlivé cesty”. Nie je správne na ne nielen nezabúdať, ale oni sú hodné aj oslavy. Nezabúdajme, že Jeho skutky pomoci neskončili, ale trvajú a pokračujú.

Na druhej strane žiadna ľudská sláva a moc nesiaha do neba. Nie je večná. Aj najmocnejší človek je iba prach. Ak sa protiví Božej moci a spravodlivosti, nezíska požehannie a nedosiahne cieľ, aby sa ho všetci báli a klaňali sa mu. Preto aj my ako evanjelickí kresťania na žiadne Božie dobrodenia a skutky pomoci nezabúdajme, ale si ich sprítomňujme a “Kráľa národov “ za ne už tu na zemi oslavujme.

2. Milí bratia a sestry v Pánovi!

Akokoľvek sú Božie skutky v tomto svete mocné, veľké a divné, je jeden, ktorý prevyšuje všetky ostatné. Ba všetky ostatné dostávajú pravý zmysel a rozmer v poznaní a prijatí toho jedného a najväčšieho. Tým skutkom je vzkriesenie Božieho Syna, Ježiša Krista. Jeho vzkriesenie je základom aj nášho vzkriesenia a večného života. Ježiš je Božím Synom a súčasne je pravým človekom, ktorý je živý na veky vekov. O Božom diele skze Krista je napísané:“ Veľké a predivné sú Tvoje skutky, Pane, vševládny Bože”. Boh nám svoju svätosť a účasť na nej ponúka, dáva a daruje z milosti, skrze Krista. Preto my smieme svoju hriešnosť vymeniť za Jeho svätý a večný život.

Človek je často nedôverčivý. Mnoho všelijakých výmen: hodnôt, alebo peňazí sme už prežili a nemali sme možno pocit, že sme nimi získali, ale skôr stratili. Táto nedôvera bude iste sprevádzať aj výmenu našej slovenskej meny za európske euro ku ktorej sa blížime.  Aj v duchovnej oblasti sme neraz podobne skeptickí a chceme sa viac spoliehať na svoje skutky a hodnotu, ako na spásne skutky Božieho Baránka. Mnohí akoby sa báli odovzdať Mu svoj život. Kŕčovito sa pridržiavajú toho “starého Adama” v sebe a nemajú odvahu prijať “nového Adama” , Ježiša a Jeho život. Preto nemajú účať na Jeho vzkriesení, na Jeho vstúpení na nebo a účasť na Jeho vláde.

Mnohí ľudia síce chcú prísť do neba, aj po večnosti túžia, ale bez Krista.

Preto Ho neoslavujú ako Víťaza. Preto nespievajú s nami a s nebešťanmi chorály, hymny a piesne na oslavu Jeho vzkriesenia. Lenže bez Jeho zásluh, bez Jeho ponuky k výmene nášho života za Jeho svätosť a bez prijatia života z Jeho ruky tento cieľ človek nedosiahne.

Z Jánovho slova dnes vidíme a počujeme, že v nebi sú iba tí, čo spievajú pieseň služobníka Božieho Mojžiša a pieseň Baránkovu. Baránok Boží je Víťaz a Jeho oslava je rozhodujúca. „Veď Ty jediný si svätý a všetky národy prídu a budú sa Ti klaňať“ – svedčí apoštol Ján vo svojom duchovom videní. Preto s cirkvou oslávenou aj cirkev putujúca a bojujúca má spievať túto pieseň Baránkovu: „Hoden je Baránok zabitý vziať moc, bohatstvo, múdrosť, silu česť, slávu aj dobrorečenie!“( Zjav 5, 12)

3. Milí bratia a sestry v Kristu Pánu!

V živote sa stáva, že stretneme priateľa alebo známeho a spýtame sa ho: “Ako sa máš?” A on nám povie: “Nuž, nie je mi do spevu!” Neraz vidíme ako  bolesť, strach a starosti umárajú, ťažia a tlačia našich blížnych, a neraz aj nás. Na našich čelách sa objaví mrak, keď nás nečakane navšívi nejaká choroba a rozochveje sa nám srdce, keď sa nás dotkne smrť našich blízkych. Mnohí si až vtedy uvedomia:” Za nimi pôjdeme…“

     Vieme aj o Božom súde, ktorý je spravodlivý, prísny a nepodplatiteľný. Vieme aj o svojich premeškaniach. Chceme si však aj dnes pripomenúť, že   pamätanie na smrť , alebo na súd nie je dôvod, aby panovala ustarostenosť či strach nad našimi životmi. Viera v Spasiteľa je súčasne základom kresťanskej nádeje, ktorá nás posilňuje, že ak sme s Kristom a v Kristu – nemusíme sa obávať ani smrti, ani súdu. Tí, čo “veria nebudú súdení”, lebo sú už dnes ospravedlnení. Istota viery že som zásluhami môjho Pána ospravedlnený – aká to radosť, aká nádej, aká úľava! Dar viery je základom blahoslavenej nádeje. Preto s husitskými Božími bojovníkmi môžeme aj my vyznávať:“ že konečne s Ním vždycky zvíťazíme”! Kristus Pán svojím víťazstvom spôsobil to, že sa smrť stala Jeho služobnicou. Aj podsvetie plní iba služobnú funkciu do času, keď bude definitívne odstránené aj spolu s naším “starým nepriateľom” a protivníkom Kristovým.

Cirkev Pána Ježiša Krista je preto vždy zborom plesajúcich. Buďme a zostaňme tými, ktorí na Božie predivné skutky nezabúdajú, tými, ktorí sa oslavy Baránka Božieho radi zúčastňujú a k Jeho nebeskej oslave sa pripravujú. Napokon zostaňme tými, ktorí všetky obavy z budúcnosti vierou a slávnou nádejou prekonávajú. “Haleluja! Chvály znejte! 

                                      Vzkrieseného oslavujte! 

                                      Velebte Pána mocného 

                                       za víťaztstvo slávne Jeho! ( ES 131,1) Amen.

 

4.nedeľa po Veľkej noci – Sobotiše 2008  – Ľ.Batka st.

Leave a Reply