Na okraj situácie v ECAV

Kto si  prečítal rozhovor novinárky s br. gen. dozorcom ECAV v 2. čísle 2016 EPST, musel byť otrasený. Samozrejme iba ten, kto má pocit zodpovednosti , vernosti a lásky k cirkvi. Už v minulom roku sme mali z tejto oblasti prvú lekciu. Už vtedy som sa pýtal mojich blízkych bratov z Bratislavy na ich názor. Dostalo sa mi odpovede asi v takom zmysle, že sú to intrigy, výmysly, snahy vypudiť niektorých z cirkevných grémií. Sedliacky rozum mi hovoril, že to asi nebude pravda, lebo tam hovoria fakty. Som z celej tejto  situácie smutný. Cirkev trpí . Sme v nej všelijakí, ľahostajní i aktívni, rozdelení do skupiniek, nieto medzi nami lásky, dôvery, jednoty, svornosti. Ak sa v nej dejú až kriminálne činy, je to odstrašujúce.

V náprave nám môže pomôcť iba pokánie –  úprimné  vyznanie hriechov, zmierenie, nastúpenie na novú spravodlivú cestu. Všetkým nám treba sa za toto všetko modliť a prosiť, aby sme boli cirkvou čistou, nepoškvrnenou, s členmi žijúcimi v posvätení a s duchovnými pastiermi a služobníkmi , nielen hlásajúcimi Božie slovo, ale hlavne osobne  žijúcimi podľa neho v príkladnom živote. Nech nám v tom Trojjediný pomáha!

„…a oblečte nového človeka , stvoreného podľa Boha v spravodlivosti a svätosti pravdy.“ Ef 4, 24

Leave a Reply