Neboj sa toho, čo máš trpieť!
Zj 2, 8-13:
“Anjelovi smyrnenského cirkevného zboru napíš: Toto hovorí Prvý a Posledný, ktorý bol mŕtvy a ožil: (9) Znám tvoje súženie a chudobu – ale si bohatý – i rúhanie (ľudí), ktorí hovoria o sebe, že sú Židia, ale nie sú, ale sú synagogou satanovou. (10) Neboj sa toho, čo máš trpieť! Ajhľa, diabol hodlá niektorých z vás vrhnúť do väzenia, aby ste boli skúšaní, a budete desať dní v súžení. Buď verný až do smrti, a dám ti veniec života! (11) Kto má uši, nech počuje, čo Duch hovorí cirkevným zborom! Kto zvíťazí, tomu druhá smrť neuškodí!” Amen
Milí priatelia, bratia a sestry!
Boli ste už na súde? Ja som bol a musím povedať, že príjemný zážitok to nebol. Naviac, pri morálom a profesionálom stave nášho súdnictva, ktorý je dobre známy, niet sa čo čudovať. Väčšina ľudí sa chce súdnemu konaniu, pokiaľ je to možné, vyhnúť. Zrejme ľudský súd nebol obľúbeený a populárny ani v dávnejšej minulosti. Pán Ježiš v kázni na hore odporúča ľuďom ako lepšiu cestu zmierenie, keď povedal: ” Keby si teda prinášal dar na oltár a tam by ti prišlo na um, že tvoj brat má niečo proti tebe, nechaj svoj dar tam pred oltárom a odíď; najprv sa zmier s bratom a potom príď a obetuj svoj dar. Vyrovnaj sa chytro so svojím protivníkom, dokiaľ si s ním na ceste, aby ťa protivník neodovzdal sudcovi, sudca strážcovi a neuvrhli ťa do väzenia” . ( Mt 5, 23-27) V inom rozprávaní spomína sudcu, ktorý “sa Boha nebál a ľudí nehanbil” a to je iste veľmi nešťastná kombinácia vlastností.
To, čo som doteraz povedal sa týka našich ľudských sudcov a súdov. Ako kresťania však vyznávame v Kréde o Ježišovi Kristovi: ”Odtiaľ príde, súdiť bude živých i mŕtvych”. Nie je to teda tak, ako sa často pri povrchných evanjelizáciach deje, že sa spomína iba Ježišova láska, milosrdenstvo a odpúšťanie. Ak čítame Písmo sväté pozorne, Pán Ježiš dal jasne najavo, že bez pokánie niet odpustenia. Ako povedal známy evanjelický nemecký teológ D.Bonhoefer, Božia milosť nie je lacnou milosťou, ale je drahou milosťou.
V dnešnom evanjeliu ( Lk 19, 11-27) sme počuli dôležité a vážne podobenstvo Pánove, ktoré sa týka Jeho druhého príchodu. Hovorí v ňom o šľachticovi, ktorý odišiel do ďalekej krajiny a svojich sluhov obdaril hrivnami (talentami) a dal im poverenie, aby hrivny dobre a správne využili. Pri svojom návrate a príchode bude s nimi účtovať. “Kupčite s nimi, kým prídem”. (v.13) Práve táto požiadavka zodpovedného nakladania so zverenými hrivnami viedla mnohých z jeho okolia k tomu, že povedali: ”Nechceme, aby tento kraľoval nad nami”! (v.v.14) Sú to slová, ktoré zazneli najmä z úst duchovnýhc vodcov a predstaviteľov SZ Izraela, keď žiadali od Piláta Ježišovo odsúdenie volajúc: Nemáme kráľa, len cisára”!
Zároveň však práve v tomto podobenstve Pán Ježiš hovorí o tom, že ten pán je spravodlivý vo svojom hodnotení a veľmi veľkoryso odmeňuje tých sluhov, ktorí si počínali zodpovedne a konali podľa jeho pokynov. Dostávajú pochvalu, ako aj iný evanjelista spomína: “Správne, dobrý sluha, nad málom si bol verný, nad mnohým ťa ustanovím, vojdi v radosť svojho pána”. Slová o poslednom súde teda nie sú akousi tenmnou hrozbou nad človekom, akoby mal žiť v strachu, alebo obave o svoj budúci údel .
Pán Ježiš je iste prísny v tom, že Jeho morálne nároky sú vysoké. Ani jeden zákon,či ústava v dejinách až po súčasnosť nemal a nemá paragrafy o prikázaní lásky. Ježiš, ako Boží Syn priniesol a potvrdil platnosť Božieho zákona, ktorého obsahom je láska: ”Milovať budeš, pána svojho Boha a svojho blížneho, ako seba samého” !
Ľudia si často berú z tohoto dvojprikázania to tretie, čo prikázaním vlastne nie je: že totiž milujú len samých seba. Aj v bežnom živote, ba i v kázniach dnešných kazateľov sa iba sem- tam objaví slovo zákona. Ako príklad lásky sa uvedie najviac nejaká služba voči blížnemu. Oveľa menej sa spomína a hodnotí tá prvá časť zákona: láska k Pánu Bohu, skonkretizovaná do prvých troch prikázaní Desatora.
Ježiš povedal: Nikto nemôže slúžiť dvom pánom! Buďto bude jedného milovať a druhého nenávidieť, alebo jedného sa bude pridŕžať a druhým pohrdne. Nemôžete slúžiť Bohu aj mamone”. Už tieto slová usvedčovali a usvedčujú ľudí aj dnes z toho, ako to vyzerá s ľudským vnútrom a srdcom. Ukazuje sa, že človek pred prísnym Božím pohľadom sám neobstojí. Tým viac to platí, ak sa pozrieme do celého Desatora ako do zrkadla. Zákon Boží nás vždy usvedčí z hriechu. Navyše platí to, čo napísal aj apoštol Jakub, že ten, kto poruší jedno prikázanie, poruší vlastne všetky. Tak sa pri pohľade do Božieho zákona dostávame do vážneho rozpoloženia a nepríjemnej situácie. Totiž, spoznávame svoj hriech a svoju nedostatočnosť pred Bohom.
V dnešnom svätom texte Pán Ježiš hovorí o sebe ako o Tom, ktorý mal prvé slovo a bude mať aj slovo posledné. Je preto Prvý a je i Posledný. Naviac, je Pánom v tom zmysle, že prekonal a porazil smrť. Bol mŕtvy a ožil ! Ako pravý Boh vidí prenikavo do srdca každého človeka a pozná dobre náš život, naše skutky, ale aj slová a myšlienky. Boh Otec dal súd do ruky svojmu Synovi. Kresťan má pamätať aj na to, že Kristus bude nielen súdiť, ale už dnes súdi každého. S jeho súdnym výrokom sa stretá každý človek. Je pánom nad životom a smrťou. V smrti vždy cítime ťarchu súdu. Aj ten najväčší zatvrdilec, alebo rúhač stráca istotu a poznáva, že nie je sám pánom nad životom a smrťou.
Bratia a sestry!
Až potiaľto zneje Ježišovo slovo vážne a pre niekoho možno hrozivo. A predsa práve pohľad na život verných kresťanov, akých našiel Pán Ježiš aj v Smyrne, ale aj inde ukazuje, že Jeho slovo nie je iba slovom prísneho Zákona. Nie je len samotným zákonom, ktorý naháňa strach do sŕdc a duší. Pán je nielen spravodlivý, ale aj milostivý.
Je Sudcom,ale je súčasne ja naším zástancom a obhájcom. Je dokonca našou spravodlivosťou tam, kde sa my v pokání priznávame k Jeho dielu, k Jeho obeti. Nezmeniteľný smer Jeho cesty viedol k Jeruzalemu a k tomu, čo ho tam očakávalo. To je našou nádejou a silou. To si uvedomovali aj kresťania žijúci v bohatom meste Smyrna, hoci oni boli materiálne chudobní. Pán hovorí: “Znám tvoje súženie a chudobu- ale si bohatý”. Ako niekto, koho iní za nič nemajú, koho si nevážia, z koho morálky sa vysmievajú môže byť bohatý? Prečo ho Pán vidí a hodnotí ako bohatého? Smirnenskí kresťania vedeli, že zbohatli Ježišovou chudobou, pokorou, ponížením a nevinnou smrťou. Ježiš totž neprišiel proti nám, ale pre nás. Prišiel, aby nás nie odsúdil, ale zachránil. Vždy nanovo koná tento bártrový obchod s nami: Chce a je ochotný prijaťnaše hriechy na seba a nás očisťuje svojou svätou a nevinnou krvou, svojím umučením a smrťou. A napokon nás chce ovenčiť korunou víťaztva v nebesiach! Tam, kde človek uverí tejto ponuke a tomuto konaniu Pána Ježiša Kista, tam sa ani terajšieho, ani budúceho súdu obávať nemusí.
Bratia a sestry!
Kresťania v prvotných zborch to nemali ľahké, keďže sa stretali s nepochopením i nenávisťou zo strany Židov, ktorí v Ježiša neuverili a neprijali ho. Pán Ježiš svojím prísnym slovom zákona súdil a súdi aj národ vyvolený. Súdi aj nás. O bohatých smyrnenských obchdoníkoch povedal: “Tvrdia, že sú Židia, ale sú synagodgou satanovou”.
Svojich verných nasledovníkov však povzbudzuje: ”Neboj sa toho, čo máš trpieť.” Utrpenie, ktoré ľudia dokážu pôsobiť iným ľuďom má diabolský pôvod a koreň. Isteže je aj také utrpenie, ktoré si spôsobujeme našmi vlastnými chybami. A je aj také, ktoré býva spôsobené deťmi tohoto sveta. Pán Ježiš však svojej cirkvi v každom čase privoláva slová povzbudenia: “Neboj sa toho, čo máš trpieť”!
Utrpenie pre vieru v Ježiša Krista má vždy charakter skúšky, aby viera človeka bola vyskúšaná a tak silnejšia. Navyše, Pán Ježiš hovorí, že každá takáto skúška má obmedzené trvanie. “Budete desať dní v súžení”, povedal aj smyrnenským. To znamená, že čas skúšky má svoj skorý koniec. Našou skúškou, skúškou našej kresťanskej viery je zápas, ktorý kresťanom a najmä spohanštelým kresťanom v Európe i inde vo svete naháňa iná synagoga satanova! Sú ňou fanatickí moslimovia, ktorí boli prijatí už dávnejšie do európsakch štátov, Ameriky a Austrálie, ale aj niektorí z tých, čo prichádzajú ako migranti dnes. Mnohí hovoria otvorene, že nás chcú naučiť pravej viere – totiž ctiť Alaha a Mohameda. Chcú, aby sme prijali aj ich právny systém – smutne známu šariju.
V Koráne sa nachádzajú zmienky aj o Ježišovi, ako o mužovi prorokovi, pravda iba v zmysle predchodcu najvyššieho proroka Mohameda. Boha vraj nesmieme považovať za Otca a mať k nemu vzťah o akom hovoril Ježiš!? Špeciálne sa však o Ňom zdôrazňuje, že Ježiš vlastne ani nezomrel a že nebol ukrižovaný, ale sa skryl a bol uchránený potupy. – To však znamená, že potom ani nevstal z mŕtvych, nie je “prvorodený z mŕtvych. Nie je vzkriesený a nie je tedy ani Prvý a Posledný.
Náš Pán hovorí nielen symrnenským kresťanom: “Buď verný až do smrti a dám ti veniec života! Európske národy, kedysi považované za kresťanské, v Rusku a jeho satelitoch mohutným tlakom ešte nedávno cirkev oslabovali a likvidovali. Národy na Západe sa zase celé generácie vysmievajú kresťanskej morálke, manželstvu, rodine. Ešte donedávna mali mnohí iba starosť iba o to, ako chrániť tzv. inakosť, legalizovali a podporovali zväzky rovnakého pohlavia a propagovali gender ideológiu. Dnes Francúzko a iné štáty poznávajú, že namajú ani dosť polície a vojakov, aby konali, ani dosť pracujúcich. Aj takto sa deje Boží súd, aj keď si to ešte nechcú mnohí uvedomiť a priznať. Udalosti posledných mesiacov, týždňov, ale aj dní v Paríži, ale aj inde, však naznačujú, že Boh sa nedá vysmievať. “Čo človek rozsieva, to bude aj žať…”. povedal Ježiš ústami apoštolov.
Súd, po krécky kríza, sa dial vždy. Deje sa aj v časnosti a bude mať aj podobu súdu najvyššieho, totiž súdu posledného. Čas, ktorý máme, je však časom milosti, ktorý smieme využiť na pokánie. Na takú zmenu myslenia, ktorým dokážeme, že si Božie dary a Božie zasľúbenia vážime a prijímame ich s dobrorečením. Žijúc vo viere v Syna, nemusíme sa strachom chvieť ani dnes, ani pri pohľade do budúcnosti. Inými slovami, nemusíme sa báť ani časnej, ani večnej, t.j.druhej smrti.
Ak sme a zostaneme verní nášmu Pánovi až do smrti, smieme očakávať aj bude veci, vrátane osobného i posledného súdu nielen s nádejou, ale priamo s radosťou. Lebo potom vskutku spolu s Pánom budeme. Amen
Predposledná nedeľa cirkevného roku, Holíč 2015, Ľ.Batka st.
Slovak