Keď Majstra Jána Husa koncil v Kostnici 6. júla 1415 odsúdil na smrť upálením, vzbĺkla ešte v ten istý deň za mestom pripravená hranica. Vykonanie rozsudku bolo okázalé, aby nebolo pochýb, kto je víťaz a kto porazený. Koncilní otcovia v tento deň vykonali procedúru odsúdenia k prekliatiu i odsvätenia Husa z kňazstva. To bol jeden z viacerých precedensov tohoto koncilu. Následne bol vydaný moci rímskeho kráľa Žigmund, ktorý dal pokyn pánovi zeme Ľudovítovi vykonať rozsudok. Biskupi dovŕšili rozsudok tým, že nasadili Husovi vysokú papierovú čapicu, na ktorej boli namaľovaní traja čerti a nápis: ”Tento je arcikacír!” (Heresiarcha) Peter z Mladoňovíc zapísal aj posledné slová svojho majstra: ” V tej pravde evanjelia, ktorú som písal, učil a kázal zo slov a výkladov svätých doktorov, chcem dnes veselo zomrieť”.
Hranica pozostávala zo slamy a patričného množstva dreva. To ale nebolo všetko. Kardinál Pancratius dal plytko zakopať deň predtým na popravisku zdochnutú oslicu, aby pri pálení kacíra nechýbal aj patričný pekelný zápach. Na druhý deň pomocníci kata miesto dôkladne očistili, popol, kosti a spálenú zem naložili do káry a vysypali do Rýna, aby nikoho nenapadlo vziať si čokoľvek ako posvätnú relikviu, ktorým sa vtedy holdovalo. Zdalo by sa, že dohorením tohoto ohňa všetko úsilie J.Husa skončilo. Napriek tomu, z tejto hranice vyletelo do sveta dosť iskier, ktoré dodnes nezhasli. Niektoré ticho žiaria a inšpirujú nasledovníkov žiť a zápasiť za pravdu Kristovu, iné však pália v svedomí, takže viacerí pociťujú potrebu za každú cenu sudcov ospravedlniť a Husa ponížiť. Všimnime si niektoré z týchto iskričiek bližšie.
Iskrička prvá: Všeci sme husiti
V známej lipskej dišpute v roku 1519 Dr.M.Luther vyslovil o cirkvi podobné tézy, za ktoré bol na koncile v Kostnici odsúdený na smrť majster Ján Hus. Jeho oponent, dr.Ján Eck ho obvinil, že nasleduje učenie kacíra Johna Wiklifa a najmä v Sasku nenávideného Husa. Luther si cez prestávku v univerzitnej knižnici prečítal spisy z tohoto koncilu a odvážne vyhlásil: »Medzi článkami Jána Husa nachádzam mnohé, ktoré sú očividne kresťanské a evanjelické a ktoré kresťanská cirkev nemôže odsúdiť».
To bola voda na mlyn dr.J.Ecka. «Toto je predsa nákaza z Čiech !» – zvolal a označil aj Luthera za kacíra. Ale husiti z Prahy boli povzbudení a poslali Lutherovi dva listy, v ktorých sa písalo:»Čím bol kedysi Hus v Čechách, ste vy, Martin, v Sasku. Držte sa!». K nim pripojili aj výtlačok Husovho spisu O cirkvi. Luther neskôr vyhlásil: «Teraz súhlasím s väčším počtom Husových článkov, než som súhlasil v Lipsku». Vo februári 1520 bol už schopný povedať:» Všetci sme husiti a ani o tom nevieme».
Sme aj my «husiti”? Platí tento výrok M. Luthera aj o nás, dnešných evanjelikoch? A ak áno, v čom a prečo? V minulosti sa mnohé naše cirkevné zbory na Slovensku hlásili nielen k Husovmu dielu, ale dokonca i k husitskému pôvodu. Za to boli mnohými renomovanými historikmi obviňovaní z neodbornosti, romantizmu alebo naivity. Iní tvrdo odsudzovali Husa a obviňovali ho z rozbitia jednoty Západnej cirkvi, z kacírstva, dokonca z rozpútania husitských vojen a z rôzneho násilia. Jedna skupina historikov Husa vidí a vníma len ako revolucionára, ktorý môže poslúžiť ako príklad odboja proti cirkvi a nespravodivej spoločnosti. Pre jedných je obrazom zatvrdilého kacíra, pre nás je verný svedok Ježiša Krista a mučeník pravdy slova Božieho.
Súčasný uznávaný český historik ( Fr.Šmahel) na margo rozhodnutia Kostnického koncilu s podtónom jemnej irónie nekonfesijného historika napísal:»Žigmund Husa obetoval vo vyššom záujme…Cirkvi zaistil jednotu a českým kališníkom poskytol hneď dvoch mučeníkov novej viery». Nemožno totiž prejsť mlčaním fakt, že koncil v Kostnici odsúdil a upálil 30.mája 1416 aj ďalšieho Čecha, Husovho priateľa a mladšieho kolegu z Karovej univerzity, Jeronýma Pražského.
Čo je teda dôležitejšie? Hlásiť sa k evanjeliu a k zákonu Kristovmu s Husom, alebo obhajovať pokrvné spoločenstvo s potomkami českých Božích bojovníkov? Hľadať niektoré stavebné pamiatky, alebo duchovný odkaz? M. Luther nám ukazuje cestu. Vernosť Ježišovi Kristovi ako hlave cirkvi a Jeho pravde je takou iskrou, ktorá zapaľuje a nezhasne. ( ľuba)
Slovak