Stanovisko Evanjelickej diakonie k utečeneckej kríze

Autor: Ing. Mgr. Ján Gasper, MBA, poverený vedením ED ECAVED

Bratislava, 11.09.2015


 

Utečenci! Informácie o tejto téme už niekoľko mesiacov dostávame z každej strany, z každého typu média bez ohľadu na to či už ide o tzv. bulvárne alebo mienkotvorné médium. Výsledok? Ako u každej podstatnej a závažnejšej témy aj tu sa vytvoril nejaký mainstreamový prúd – ide o ľudí v ťažkej životnej situácii z krajín, v ktorých prebieha vojna, sú ohrozené ich práva, slobody a životy, plus dva extrémy – utečenci v každom prípade NO a všetci ste WELCOME.

 

Tento príspevok vznikal pomerne ťažko, čo k téme napísať, veď sú „toho“ plné média. Sami sme ako organizácia, ktorá má v náplni aj humanitárnu pomoc, hľadali čokoľvek čo by nám pomohlo nájsť správny rozsah a formu pomoci. Dnes keď píšeme tento text je už cca polovica septembra 2015. Informácie o utečencoch už nie sú iba o ich strastiplnej ceste do Európy, ale aj o reakcii a krokoch Európskej únie a jednotlivých členských krajín. Ani tu nevládne úplná zhoda. Zhodou okolností dnes Európska únia prestavila „program povinných kvót.“ Nemecko hovorí „vítame vás“, ale už sa objavili aj náznaky, že nie úplne všetkých a krajiny V4 sú zásadne proti povinným kvótam. A teraz kto sa má v tom vyznať? Už z pohľadu jednotlivca, ktorý sa spravidla rozhoduje buď rozumom alebo srdcom, resp. kombináciou týchto faktorov, nemusí byť jednoduché vytvoriť si názor na aktuálnu situáciu. Čo už potom taká organizácia, od ktorej sa očakáva, že na takúto situáciu bude aj konkrétne reagovať. U jednotlivca sa môže jeho pohľad na základe nových informácii meniť bez väčších následkov. Spravidla nič nevykonal a ak aj áno, tak z pohľadu širokej verejnosti, resp. orgánov verejnej správy to má anonymnú podobu. U organizácii je to iné. Jej konkrétne kroky sú „dlhodobo“ zaznamenané. Aj my sme sa už stretli s tým, že kroky (činnosť, práca, pomoc a pod.), ktoré boli v danej situácii a v danom čase vyhodnotené a následne zrealizované ako to najlepšie riešenie boli neskôr spochybňované. I v prípade, keď to spochybnenie vychádza iba z povrchných argumentov alebo dokonca z umelo vykonštruovaných dôvodov, určitú mieru pochybnosti a tieňa nad organizáciou to zanechá.

 

Predchádzajúcich pár viet môže vyznieť ako alibistické vysvetľovanie ako sa „to“(myslí sa tým konkrétna humanitárna pomoc utečencom) vlastne nedá zrealizovať. Nie, ide iba o snahu vysvetliť ľuďom, ktorí sa priamo v tomto humanitárnom prostredí nachádzajú , čo všetko je potrebné brať do úvahy pri hľadaní konkrétnej formy, obsahu a veľkosti pomoci. Tu si dovolím poukázať iba na skutočnosť, že samotná Európska únia a v rámci nej aj ekonomicky najsilnejšie štáty okrem kvót a všeobecných vyhlásení o potrebe odstrániť dôvod migrácie s ničím iným konkrétnym neprišli. Všetko čo sa dnes robí, robí sa ad hoc, t.j. reaguje sa na aktuálnu situáciu tak ako vznikne podľa jej konkrétnej podoby. Raz nechajú utečencov voľne prejsť, na druhý deň už nie, jeden deň ich vítajú, druhý už hovoria, že nech nechodia a pod. A toto všetko sa deje (aj mení) nielen na základe toho, že kapacity sa míňajú, ale aj pod vplyvom nových a spravidla protichodných informácií. Na jednej strane sledujeme ťažké osudy vojnou trpiacich ľudí, ktorí si zachraňujú holý život, na druhej strane správy o tom, že za tým všetkým je USA, že ich nechcú ani okolité moslimské štáty a posielajú ich do krajín nevercov nech rozklad spôsobujú tam a pod.

K tomuto si dovolím poznamenať iba jedno, konšpirácie vznikajú tam, kde nezaznie celá pravda. V prípade dnešnej utečeneckej situácie celá pravda nezaznela!

 

Ako tento dnešný stav vlastne riešiť. Z pohľadu Evanjelickej diakonie ECAV na Slovensku je potrebné rozlíšiť opatrenia na krátkodobé a dlhodobé. Masa utečencov, ktorí už v Európe sú a podľa dostupných informácií ešte budú prichádzať, predstavuje humanitárnu krízu, ktorú je treba riešiť civilizovane v súlade s našimi kresťanskými hodnotami. Dlhodobé riešenie, ktoré by malo mať systémovú podobu predstavuje predovšetkým dôslednú ochranu Schengenskej hranice a riešenie dôvodov vzniku dnešného stavu.

Dlhodobé riešenia sú samozrejme mimo rámec a možnosti jednotlivcov alebo organizácií. V rámci krátkodobých riešení sme sa rozhodli postupovať v nasledovných troch krokoch:

  1. Priama pomoc utečencom, ktorí sú na ceste do krajiny, ktorú si vybrali ako cieľovú.

Nakoľko táto cesta nevedie bezprostredne cez Slovenskú republiku, naša pomoc bude realizovaná v spolupráci s partnerskými organizáciami v krajinách, cez ktoré utečenci prechádzajú. Konkrétne pôjde o spoluprácu s Attilom Szpisákom, evanjelickým farárom v slovenskom Komlóši v utečeneckom tábore pri Röszke. Znalosť miestnych pomerov zabezpečí ,aby materiálna a finančná pomoc, ktorá bude poskytovaná cez nás, bola cielená a účelná. Spolupráca s ďalšími partnermi, napr. v Rumunsku, Rakúsku možno aj v Českej republike bude vychádzať z aktuálnej situácie. V rámci pomoci poskytneme financie, materiál a potraviny, ktoré budú poskytnuté z našich vlastných prostriedkov a zásob plus prípadná zbierka a spolupráca predovšetkým v oblasti potravín s obchodnými reťazcami.

  1. Utečenci, ktorí z vlastného rozhodnutia alebo v rámci povinných kvót budú umiestnení na Slovensku.

Tu budeme aj my postupovať iba ad hoc. Dnes je známa iba kvóta pre Slovensko a žiadne iné podrobnosti, napr. kde budú umiestnení.

  1. Práca s azylantmi.

Niekoľko rokov späť, keď ešte existoval utečenecký tábor v Gabčíkove sme v rámci činností, ktoré vykonávalo ústredie ED ECAV mali v portfóliu našej práce aj prácu s utečencami – azylantmi. Na základe aktuálnej situácie sme sa rozhodli k tejto práci vrátiť. Nakoľko sa v tejto oblasti pohybujeme, nebol pre nás problém zistiť, čo v dnešnej dobe predstavuje najväčší problém v tejto práci. Je ním ubytovanie. Osoba, ktorá dostala azyl (prípadne doplnkovú ochranu) a má skutočný záujem integrovať sa a plnohodnotne žiť na Slovensku sa potrebuje niekde ubytovať. Ak sa potencionálny prenajímateľ dozvie, že nájomníkom má byť azylant, byt už zrazu nie je voľný. Náš úmysel preto smeruje k vybudovaniu zariadenia, ktoré by sa zameralo na poskytovanie ubytovania a sprevádzania azylanta v jeho začiatkoch nového života na Slovensku.

Úplne na záver si dovolím uviesť ešte jednu poznámku. Informácie, ktoré sme aj my tak ako  drvivá väčšina občanov Slovenska mali z médií po osobnej návšteve v tábore pri Röszke (utečenecký tábor na Maďarskej hranici so Srbskom, jedno z miest vstupu utečencov na územie Európskej únie) dostali iný obsah. Mainstreamové správy v médiách neposkytujú skutočný obraz situácie. Ak by ste mali možnosť zoznámiť sa so situáciou priamo na mieste s veľkou pravdepodobnosťou by ste zostali prekvapení, a to inak ako si myslíte.

 

Leave a Reply