Branislav Kolény, evanj.a.v.farár v.v., oslávil z Božej milosti 85.narodeniny nielen v kruhu vlastnej rodiny, ale aj v rodine častkovského CZ, v ktorom požehnane pôsobil 45 rokov.
Narodil sa 1.7.1930 v Krajnom, v rodine evanj.farára Mladena Kolényho a Zlatice rod.Gömöryovej ako najmladší z piatich detí. Pokrstil ho 11. júla 1930 senior vtedajšieho Nitrianskeho seniorátu a farár vo Vrbovom Július Bodnár. Úprimnú vieru a lásku k Pánovej cirkvi získal vo vzácnom rodinnom prostredí, ale aj z tradície farárskych národoveckých rodín Kolényovcov a Abaffyovcov.
Gymnázium navštevoval v Novom Meste nad Váhom, kde v r.1949 maturoval. Bol horlivým členom Sokola a cvičil aj na poslednom sokolskom zlete v Prahe. Ako vojak základnej služby sa zúčastnil prvej spartakiády. Dva mesiace brigádoval na Trati mládeže.
Pre štúdium teologie sa rozhodol po vnútornom pozvaní Toho, ktorý je zvrchovaným Pánom všetkého stvorenstva. Podmienky na teologickej fakulte boli veľmi ťažké. Obeťou vládnuceho komunistického režimu sa stali viacerí profesori i poslucháči. Aj záver štúdia Branislava Kolényho bol dramatický, keď absolventov nemohol vysvätiť biskup Vladimír Pavel Čobrda, vtedy už verejne potupovaný a prenasledovaný, ale nový “pokrokový” gen.biskup J.Chabada.
Duchovnú službu začal B.Kolény ako seniorálny kaplán Turčianseho seniorátu
u Viktora Šimku. Dvojročnú základnú vojenskú službu absolvoval v Brne, kde nadviazal viaceré dlhodobé priateľstvá i kontakty s Českobratskou cirkvou. Jej duchovné ovocie preniesol aj do svojho neskôršieho pôsobiska v Častkove. Pekný vzťah si vytvoril najmä s členmi CZ v Rusave, v ktorom až dodnes žije spomienka na významného slovenského farára, biológa a národopisca Daniela Slobodu.
Po vojenčine kaplánčil v Púchove, na Myjave, i v Košiciach u biskupa Júliusa Krčméryho. Na svojich principálov rád a s úctou spomína dodnes.
Po zložení kňazskej skúšky vo Zvolene, zvolil si ho uprázdnený častkovský zbor v Myjavskom senioráte za svojho duchovného pastiera. V prvú septembrovú nedeľu 1958 sa konala mohutná slávnosť inštalácie nového kazateľa slova Božieho. V dobe neľútostnej ateizácie možno hovoriť o manifestačnom priznaní sa ľudu k osvedčenej viere otcov. CZ rýchlo pochopil, akého vynikajúceho duchovného pastiera mu posiela Hospodin a veľmi si ho obľúbil i zamiloval. Skvelého kazateľa, ktorý i v mrazivých časoch vedel zažíhať svetlá nádeje, vlievať vieru, vernosť k evanjeliu, lásku k cirkvi a oddanosť nebeskému Otcovi. Neúnavného, odvážneho muža priameho slova, ktorý i čase nepohody dokázal pevne stáť na pozíciach čestného bojovníka za Božie pravdy. Muža veľkého srdca, ktorý si nestanovoval úradné hodiny, ale v každom čase a za každých okolností požehnane slúžil zverenému ľudu Božiemu.
Početne malý CZ v Častkove sa s odvahou pustil do duchovnej práce i do hmotného budovania zboru. Rodičia prihlásili ,napriek organizovanej ateiázii, všetky deti na náboženskú výchovu.(!) Nedeľné detské SLB nevynechalo ai jedno dieťa. Vznikol spevokol. Pravideľne sa stretávala mládež. Starší si prehlbovali zbožnosť na biblických hodinách. Prikročilo sa ku generálnej oprave kostola zvonku i zvnútra. Veža získala nové kvalitné hodiny. Dynamika zboru dostala vysoké obrátky – bez príkazov, prirodzene. Zbor so svojím duchovným pastierom sa prezentoval v bližšom okolí i v senioráte.
Osobnú osamelosť kňaz vyriešil pozvaním svojich rodičov na faru, kde našli domov a nakoniec i tiché miesto odpočinku do dňa vzkriesenia. Manželstvo uzavrel Braňislav Kolény v častkovskom chráme 23.2.1962 s MUDr. Kvetoslavou rod.Vydarenou z Myjavy. Pán Boh im požehnal tri deti. Neskôr sa však s bolesťou musleli rozlúčiť s tragicky zosnulou dcérkou Aničkou a neskôr i s tragicky zosnulou vnučkou Táničkou.
Veľkým potešením pre CZ v Častkve bolo konštavanie brata farára, že v ňom našiel nielen svoje služobné pracovisko, ale aj domov pre seba i celú rodinu. Nesmierne vyznamenanie pre všetkých znamenalo tiež jeho vybrané miesto posledného odpočinku na častkovskom cintoríne. Jeho pobyt v Častkove presiahol hranicu 45 služobných rokov. Ako 72 ročný odišiel na dôchodok do Skalice. Odtiaľ ešte s ochotou vypomáhal ako administrátor v CZ Veľké Leváre. Vážne ochorenie pretrhlo túto jeho misijnú službu.
Duchovný pastier počas svojej služby nadviazal kontakt s Bratskou jednotou baptistov na Chvojnici. Jadrom tohoto vzťahu sa stal krásny obraz ekumenického spoločenstva. Stretávali sa raz mesačne na Chvojnici, kde evanjelikom bratia baptisti poskytli svoj kostolík. Častkovský zbor navštívil BJB aj v Bratislave. Do svojho chrámu prijal častkovania aj vynikajúci spevokol na čele s ich kazateľom z Kanady.
Brat farár Braňo Kolény okrem povinností v zbore prijal i ďalšie služobné poverenia. Bol seniorálnym presbyterom, dekanom v MyS, členom revíznej komisie, referentom na sen.konvente, delegátom dištriktuálnych konventov i členom Synody, ktorá tvorila novú CÚ v Lip.Hrádku a v Uhrovci.
Okrem domáceho zboru administroval aj CZ Sobotište, Vrbovce aj Skalicu. Ako uznávaný kazateľ poslúžil kázňami na Branči, na Štefánikových slávnostiach na Košariskách i v Brezovej, v Hlbokom, v Holíči , na Bukovci, v Prietrži, v Turej Lúke, v Kostolnom, v Myjave, v Krajnom, v Rači, ale aj v Prešove a v slovenských zboroch v Srbsku.
Svoje myšlienky odovzdával do cirkevnej tlače: EPST, CL, Služby slova, Tesnou bánou, Tranovského kalendára, ktorého bol dva roky šéfredaktorom. Po nežnej revolúcii sa prihováral poslucháčom v Slovenskom rozhlase v relácii Ranné zamyslenia. V Častkove boli dvakrát rozhlasové SLB a Slov.televízia vysielala priamy prenos konfirmačnej slávnosti spojených s VP(!), na sviatok Svätého Ducha.
V televízii sa zúčasntil dvoch relácií Sféry dôverné a mal niekoľko duchovných príhovorov.
Mnoho rokov bol členom redakčnej rady časopisu Záhorie, do ktorého prispel viacerými príspevkami najmä o evanjelických kňazoch- národovcoch, dramatikoch a pod. Bol tiež členom Spoliu rodákov M.R.Štefánika a s jeho člnemi bol na zájazdoch Po stopách MRŠ vo Francúzku a v Taliansku.
Branislav Kolény tak svojjím pôsobením “na roli otcov dedičnej” vyoral v Častkove hlbokú, nezabudnuteľnú brázdu a stal sa výraznou osobnosťou duchovného i kultúrno-spoločenského života v zbore, senioráte i v celej našej cirkvi.
Je iste zaujímavé, že si jeho kvality v duchovnej službe nevšimli tí, ktorí ho mohli kandidovať a voliť aj do vyšších funkcií v senioráte, alebo v dištrikte. Netúžil po funkciách, ani nevymenil častkovský zbor za väčší, alebo bohatší. Aj táto skutočnosť hovorí o jeho charaktere kňaza, ktorý slúžil síce malému stádočku, ale s veľkou horlivosťou a vernosťou Pánovho služobníka.
Dôchodkový vek, pokiaľ mu to zdravie dovoľuje, využíva na návštevu SLB, kultúrnych podujatí, cirkevných slávností i na osobné štúdium. Tešiť sa môžeme na jeho doteraz napísané pamäti, ktoré iste raz výjdu aj tlačou a nebudú nudiť žiadneho čitateľa.
CZ v Časkove pozval pri 85.narodeninách svojho dlhoročného nezabudnuteľného duchovného pastiera do svojho chrámu, aby spoločne ďakovali Hospodinu za jeho vernú a obetavú službu a tiež aby prosili, aby ho Hospodin požehnával a podopieral i v ďalších rokoch jeho časného putovania.
K mnohým blahoželaniam sa týmto úprimne pripája aj www.evanjelik.sk. Ad multos annnos!
Autor: Viera Juríčková, zborová dozorkyňa v Častkove
Zdroj: EPST (č.30-31, r.105)
Slovak