O kázni, spánku v kostole a tehle

Naša agentúra na letné čítanie pripravila nasledovný rozhovor s renomovaným kazateľom našej cirkvi na tému:  Kázeň, spánok v kostole a tehla.

Otázka č.1:

“Pán farár, hovorí sa, že kázne dnešných kazateľov temer nikto nepočúva. Súvisí to so všeobecnou infláciou slov, alebo s inými príčinami? Kázne zovšedneli natoľko, že poslucháči nevedia, o čom nedeľná kázeň vlastne bola. Pripomína to muža, ktorého manželka po dlhšom čase vystrnadila v nedeľu do kostola a keď sa vrátil, opýtala sa: – O čom pán farár kázal? – O Pánu Bohu! –  No dobre, ale o čom ešte? – O hriechu. – A čo hovoril konkrétne? – Bol proti!

Nezdá sa vám, že kazatelia ľudí viac uspávajú ako zobúdzajú a burcujú?”

 

Odpoveď br.farára: “ Zdá”! 

Otázka č.2.:

“Nie je chyba aj v poslucháčoch, ktorí zabudli na apoštolskú výzvu: ”Každý človek , nech je rýchly, keď treba hovoriť a pomalý k “počúvaniu”.  – Keďže ani neplánujú byť činiteľmi slova, nie sú preto ani dobrí poslucháči”?

Odpoveď br.farára: “Môže byť”!

Otázka č.3:

“ Je na príčine viac forma kázne, alebo skôr formálny prístup k Božiemu slovu? Nepripomína to aj vám istého pána ministra, ktorý prijal na audienciu skupinu úspešných horolezcov a formálne vypočul správu o ich výstupe. Zablahoželal im a potom im podával ruku. Každý sa predstavil a on vždy povedal: Teší ma! – Jeden furták mu pri podávaní ruky povedal: Zomrela mi babička!- Pán minister opäť povedal: Teší ma! –  Nie je to neraz tak aj v kostole, že pán farár pekne káže, ale poslucháčov ani nenapadne, že by to malo byť slovo (Božie), ktoré by mali prijímať pozorne a vážne?

Odpoveď br.farára: “Nuž, mali by! “

Otázka č.4:

“Mnohí kazatelia si kázne píšu, ale potom sú čitatelia. Iní si kázne nepíšu, ale tvoria až na kancli. Kážu pekne, ale nikto, často ani oni sami nevedia, čo bolo to v nich pekné a dobré. Nie je škoda, ak potom dobrá kazeň len tak uletí a iní sa z nej nepoučia?

Odpoveď br.farára: “Asi je”.

Otázka č.5:

“Azda by bolo najlepšie kázne písať, potom sa ich učiť naspamäť a až následne kázať?”

Odpoveď:  “Fí ha!” (úsmev)

Otázka č.6:

“Nezdá sa vám, že sú dnešné kázne príliš dlhé a pamäť súčasným poslucháčom už neslúži tak ako kedysi? Neplatí aj okázňach: Dlhé reči- krátke klobásy?”

Odoveď br. farára: “Nuž, klobásky mám aj ja radšej dlhšie.

Otázka č.7:

“A čím by mali kázne naplnené? – Totiž, čo by mali obsahovať predovšetkým: slovo zákona a či evanjelia? A vôbec, je v tom nejaký rozdiel? A nemali by sa viac používať napríklad:  svedectvá?  Alebo príklady zo života, ale nie také dosť časté:  jeden nemý človek hovoril, čo hluchý počul, že slepý videl !

Odpoveď:  “Nuž, ako vravíte”!

Otázka č, 8:

“Ľudia, najmä starší, pri kázni často apia. Navyše, teraz sú horúčavy aj v kostote a to je únavné. Čo má kazateľ robiť, ak počas kázne ľudia spia? Má ich zobudiť?“

Odpoveď: “Určite”.

Otázka č.9:

“Ale ako to urobiť,?  Hovoriť hlasnejšie? Alebo naopak tichšie? Rozprávť vtipy? Zakričať občas: Haleluja!? Existuje údajne jedno čarovné slovíčko, ktoré ich vždy zobudí. Poznáte také slovo?

Odpoveď br.farára:  Amen!

Otázka č.10:

“Zobudenie poslucháčov je tada pomerne ľahko riešiteľné.

Ale ako dokázať to, aby poslucháči vôbec nezaspali? Čo poviete na metódu istého kazateľa, ktorý to vyriešil tak, že na kazateľnicu vyniesol  – tehlu! Jednu obyčajnú tehlu. Nikto nezaspal! Všetci sledovali, čo bude s tou tehlou robiť. A viete čo urobil? Nič. Ale aj  tak nikto nezaspal, lebo nechcel prespať okamih, keď kazateľ tehlu použije. Do konca kázne sa síce nič mimoriadne neudialo. Ale tehla na kancli ostala. O týždeň sa situácia opakovala – a nikto nespal, lebo nechcel prepásť ten jedinečný okamih: čo s tehlou urobí. Iste ju nepriniesol len tak. To sa opakovalo týždeň čo týždeň, z nedele na nedeľu a tak bol problém vyriešený. Nikto už nespal a nedriemal. Nemáte aj vy tehlu na kazateľnici?

Odpoveď: “Zatiaľ nie, ale…

Za odpovede ďakuje: ag.tbc.

Komentovať