Naša agentúra na letné čítanie pripravila nasledovný rozhovor s renomovaným kazateľom našej cirkvi na tému: Kázeň, spánok v kostole a tehla.
Otázka č.1:
“Pán farár, hovorí sa, že kázne dnešných kazateľov temer nikto nepočúva. Súvisí to so všeobecnou infláciou slov, alebo s inými príčinami? Kázne zovšedneli natoľko, že poslucháči nevedia, o čom nedeľná kázeň vlastne bola. Pripomína to muža, ktorého manželka po dlhšom čase vystrnadila v nedeľu do kostola a keď sa vrátil, opýtala sa: – O čom pán farár kázal? – O Pánu Bohu! – No dobre, ale o čom ešte? – O hriechu. – A čo hovoril konkrétne? – Bol proti!
Nezdá sa vám, že kazatelia ľudí viac uspávajú ako zobúdzajú a burcujú?”
Odpoveď br.farára: “ Zdá”!
Otázka č.2.:
“Nie je chyba aj v poslucháčoch, ktorí zabudli na apoštolskú výzvu: ”Každý človek , nech je rýchly, keď treba hovoriť a pomalý k “počúvaniu”. – Keďže ani neplánujú byť činiteľmi slova, nie sú preto ani dobrí poslucháči”?
Odpoveď br.farára: “Môže byť”!
Otázka č.3:
“ Je na príčine viac forma kázne, alebo skôr formálny prístup k Božiemu slovu? Nepripomína to aj vám istého pána ministra, ktorý prijal na audienciu skupinu úspešných horolezcov a formálne vypočul správu o ich výstupe. Zablahoželal im a potom im podával ruku. Každý sa predstavil a on vždy povedal: Teší ma! – Jeden furták mu pri podávaní ruky povedal: Zomrela mi babička!- Pán minister opäť povedal: Teší ma! – Nie je to neraz tak aj v kostole, že pán farár pekne káže, ale poslucháčov ani nenapadne, že by to malo byť slovo (Božie), ktoré by mali prijímať pozorne a vážne?
Odpoveď br.farára: “Nuž, mali by! “
Otázka č.4:
“Mnohí kazatelia si kázne píšu, ale potom sú čitatelia. Iní si kázne nepíšu, ale tvoria až na kancli. Kážu pekne, ale nikto, často ani oni sami nevedia, čo bolo to v nich pekné a dobré. Nie je škoda, ak potom dobrá kazeň len tak uletí a iní sa z nej nepoučia?
Odpoveď br.farára: “Asi je”.
Otázka č.5:
“Azda by bolo najlepšie kázne písať, potom sa ich učiť naspamäť a až následne kázať?”
Odpoveď: “Fí ha!” (úsmev)
Otázka č.6:
“Nezdá sa vám, že sú dnešné kázne príliš dlhé a pamäť súčasným poslucháčom už neslúži tak ako kedysi? Neplatí aj okázňach: Dlhé reči- krátke klobásy?”
Odoveď br. farára: “Nuž, klobásky mám aj ja radšej dlhšie.
Otázka č.7:
“A čím by mali kázne naplnené? – Totiž, čo by mali obsahovať predovšetkým: slovo zákona a či evanjelia? A vôbec, je v tom nejaký rozdiel? A nemali by sa viac používať napríklad: svedectvá? Alebo príklady zo života, ale nie také dosť časté: jeden nemý človek hovoril, čo hluchý počul, že slepý videl !
Odpoveď: “Nuž, ako vravíte”!
Otázka č, 8:
“Ľudia, najmä starší, pri kázni často apia. Navyše, teraz sú horúčavy aj v kostote a to je únavné. Čo má kazateľ robiť, ak počas kázne ľudia spia? Má ich zobudiť?“
Odpoveď: “Určite”.
Otázka č.9:
“Ale ako to urobiť,? Hovoriť hlasnejšie? Alebo naopak tichšie? Rozprávť vtipy? Zakričať občas: Haleluja!? Existuje údajne jedno čarovné slovíčko, ktoré ich vždy zobudí. Poznáte také slovo?
Odpoveď br.farára: Amen!
Otázka č.10:
“Zobudenie poslucháčov je tada pomerne ľahko riešiteľné.
Ale ako dokázať to, aby poslucháči vôbec nezaspali? Čo poviete na metódu istého kazateľa, ktorý to vyriešil tak, že na kazateľnicu vyniesol – tehlu! Jednu obyčajnú tehlu. Nikto nezaspal! Všetci sledovali, čo bude s tou tehlou robiť. A viete čo urobil? Nič. Ale aj tak nikto nezaspal, lebo nechcel prespať okamih, keď kazateľ tehlu použije. Do konca kázne sa síce nič mimoriadne neudialo. Ale tehla na kancli ostala. O týždeň sa situácia opakovala – a nikto nespal, lebo nechcel prepásť ten jedinečný okamih: čo s tehlou urobí. Iste ju nepriniesol len tak. To sa opakovalo týždeň čo týždeň, z nedele na nedeľu a tak bol problém vyriešený. Nikto už nespal a nedriemal. Nemáte aj vy tehlu na kazateľnici?
Odpoveď: “Zatiaľ nie, ale…”
Za odpovede ďakuje: ag.tbc.