135 výročie narodenia gen. Dr. Milana Rastislava Štefánika

Mich 4, 1 – 5 – V posledných dňoch vrch domu Hospodinovho pevne bude stáť na vrchole hôr a vyvýšený bude nad pahorky. I pohrnú sa k nemu národy. 2Mnohé kmene poputujú a povedia: Poďte, vystúpme na vrch Hospodinov, k domu Boha Jákobovho. On nás bude učiť svojim cestám a budeme chodiť po Jeho chodníkoch. Lebo zo Siona vyjde naučenie a slovo Hospodinovo z Jeruzalema. 3On bude súdiť mnohé národy, vynášať výrok mocným kmeňom, a to i vzdialeným.
Prekujú svoje meče na pluhové radlice a svoje oštepy na vinárske nože; národ nepozdvihne proti národu meč a už sa nebudú učiť vojne.
4Každý bude sedieť pod svojím viničom a pod svojím figovníkom a nik ho nevydesí. Lebo ústa Hospodina mocností prehovorili.
5Veď všetky národy chodia, každý v mene svojho boha, ale my budeme chodiť v mene Hospodina, nášho Boha, na večné veky.

Bratia a sestry,

Vybral som tento Biblický text na dnešný deň, ktorý je pre nás viac ako sviatočný. I keď neslávime žiaden cirkevný sviatok, pri spomienkach na veľkých ľudí, ktorí vzišli z nášho prostredia, ktorí chodievali tými istými cestami ako my a s ktorými máme spoločné korene je neodolateľne povznášajúce nastaviť svoje srdcia sviatočnejšie ako zvyčajne.
Ak hovoríme o ľuďoch, ktorí na svojich cestách zašli ďalej ako my, ak sa povzniesli vyššie ako my, ak vystúpili na vyššie vrcholy je dobré, ak na nich nezabúdame, je zodpovedné, ak o nich rozprávame našim deťom, ak o nich uvažujeme spoločne.
Gen. Dr. Milan Rastilav Štefánik – je takým človekom – radi naňho spomíname a svojím vzletným duchom nás naozaj povznáša. Je človekom, ktorý vyletel vyššie ako väčšina z nás a získal rozhľad po kútoch sveta a nadhľad na komplexnosti života.
Náš rodák a krajan vyšiel na vyššie vrchy ako väčšina z nás a prechodil mnohé pahorky, vynaložil mnoho námahy, aby dosiahol výšky veľhôr a určite ešte viac námahy na to, aby dosiahol výšku vo vzdelaní, charaktere a aby dočiahol na vysoké méty. Zdá sa nám, že čoho sa chytil, to sa mu darilo. Ale nedarilo sa mu to len tak náhodou. Bol to človek pracovitý a usilovný. Áno, pracovitosti sa v tomto kraji mal od koho učiť. Život tu nebol ľahký a obyvatelia medzi týmito pahorkami sa práce nebáli. Kopaničiarsky naturel a evanjelická pracovitosť sa spájajú v tomto kraji zajedno.

Skutočne, tieto kopce tu stáli mnoho rokov, pohľad na ne je rovnaký ako pre M.R. Štefánika, s jedným rozdielom: stojí tu Bradlianska mohyla. Tú Štefánik nikdy nevidel. A tu, na vrchole hôr bol vyvýšený, hrnú sa k nemu národy, stal sa učiteľom mnohých generácií a zdrojom inšpirácie nielen pre potomkov tohto kopaničierskeho kraja, ale i pre väčšinu Slovákov a – môžeme s radosťou konštatovať – i pre mnohých Moravákov a Čechov. Štefánik mohol byť doma na Košariskách, ale rovnako aj v Prahe, Paríži, či pri jazere Garda i v Taliansku. Ale on sa vložil do iného projektu: Do budovania spoločnej vlasti pre Čechov, Moravákov a Slovákov – demokratického Československa.

Myslím si, že Štefánikov hrob je právom vyvýšený nad pahorky! Nehovorím to preto, že aj ja sa vnímam ako krajan, ale preto, že ma spomienka na tohto šľachetného človeka povznáša a inšpiruje. Ale hlavne preto, že za pomerne krátku púť životom dosiahol na svojich cestách niekoľko vrcholov naraz, niečo, čo sa len málokomu podarí.

Prorocký text hovorí hovorí o troch druhoch duchovných ciest:
V. 1 – 2: Pozemské cesty, ktoré vedú na Sion, na ktorom je Hospodinov chrám.
V. 2b -4: Spravodlivé chodníky Hospodinovho zákona
V. 5: Cesty v mene Hospodinovom

Mohli by sme to vyjadriť aj nasledovne.
Stúpame k vrcholu
1. keď vyhľadávame Božiu prítomnosť
2. keď kráčame podľa Božieho zákona
3. keď chodíme v mene Hospodina

Aj keď asi nebudeme úspešní ako Štefánik, to neznamená, že nemôžeme dosiahnuť najvyššie méty.
K vrcholu stúpame, keď vyhľadávame Božiu prítomnosť!

Prorok Micheáš v tejto kapitole postavil proti sebe Židov a nároky. Bol to vzťah antagonizmu až nevraživosti. Židia opovrhovali pohanským mnohobožstvom, ktoré vnímali ako bezbožnosť. Proti tomu stál nekompromisný monoteizmus, Boh JAHWE, ktorého meno sa ani len vysloviť nesmelo, Boh ADONAJ, Hospodin vojov. Hľadať Boha nie je strata času, ani prehra ani slabosť. Je to nová dimenzia. Kto hľadá Boha rastie ako keď sa rastlina ťahá za Slnkom.
Hospodin si vyvolil jeden národ, jeden vrch, postavil jeden chrám, aby cez tento malý, slabý, nevýznamný a neslávny národ dokázal svoju moc. Toto platí a zostáva, pretože žiadny iný národ takúto poctu nedostane.
Na druhej strane, cez tento vyvolený národ sa dostanú i ostatní k tomu najlepšiemu, čo Boh dáva. To vyjadruje obraz putovania národov k vrchu Sionu: nie je vízia prehry národov a víťazstva Židov! Je to naplnenie vyvolenia, väčšie, ako si možno sami Židia mysleli: cez ich vyvolenie sa stali požehnaním pre iných. Slovo Micheášovo: „Mnohé kmene poputujú a povedia: Poďte, vystúpme na vrch Hospodinov, k domu Boha Jákobovho“ sa splnilo! Aj my sme jeden z tých národov, o ktorých on hovoril! My, Slováci, sme malý národ, málo slávny národ, nie moc významný. Ale to neznamená, že sme národ bez nádeje, bez pomoci, bez zasľúbenia požehnania. Štefánik tiež nepochyboval o sile Božieho zasľúbenia pre náš národa a mal nádej pre jeho ďalšiu existenciu.

Pokiaľ vyhľadávame Božiu prítomnosť – aj v chráme, práve v tomto chráme – stúpame hore, máme vysoký cieľ, vznešené poslanie. Máme istotu, že sme na správnej ceste a tým pádom máme budúcnosť, pretože máme najlepšieho Pomocníka, akého si vieme predstaviť na našej strane! Ale ako konkrétne sa táto pomoc prejaví?

2. Stúpame k vrcholu, keď kráčame podľa Božieho zákona!
„On nás bude učiť svojim cestám a budeme chodiť po Jeho chodníkoch. Lebo zo Siona vyjde naučenie a slovo Hospodinovo z Jeruzalema. 3On bude súdiť mnohé národy, vynášať výrok mocným kmeňom, a to i vzdialeným.
Prekujú svoje meče na pluhové radlice a svoje oštepy na vinárske nože; národ nepozdvihne proti národu meč a už sa nebudú učiť vojne.
4Každý bude sedieť pod svojím viničom a pod svojím figovníkom a nik ho nevydesí. Lebo ústa Hospodina mocností prehovorili.“

Nestačí Boha len vyhľadávať a za ním putovať. On sa nám totiž už dal nájsť, a to v Jeho slove: zákone a evanjeliu. Stal sa nám zjaveným v Jeho Synovi. O všetkom tomto nachádzame svedectvo v Biblii.
Boží zákon je ako mapa. Štefánik musel vedieť čítať mapy: astronomické, vojenské, zemepisné. Ale učil sa čítať aj mapu Božieho zákona. A toto je tá najdôležitejšia mapa! Ak nevieme čítať iné mapy prežijeme. No mapu Božieho zákona by sme naozaj mali vedieť čítať!

Načo je to dobré, kráčať podľa Božej mapy? Kde by ľudia chodili podľa Jeho ciest a chodili po Jeho chodníkoch, zasľúbenie mieru, pokoja, kľudu, dostatku by sa naplnilo. Štefánik bol vo vojne, bol ministrom vojny – no nebol človekom, ktorý v bojovaní a vedení vojny videl naplnenie života. Vojna nebola cieľom jeho života, ale nutným zlom. Jeho cieľom bol mier a pokoj. Preto nová vlasť – Československo.
Viď múdre slova Micheáša proroka: Prekuť meče na pluhové radlice znamená, že sa nebudú rozrezávať ľuďom bruchá ale pluhy sa budú zarezávať do pôdy, ktorá ne naplnená Božou mocou a z toho prachu povstáva život rastlín, nové živobytie a bolo ho pre všetkých dosť.
Dostatok vyjadruje prorok slovami: každý pod svojím figovníkom a viničom bude mať ovocia, vína, potravy ale dostatok tieňa v páľave dňa.
Prorok zasľubuje pokoj. To znamená, že človeka nič nevydesí, lebo nemá kto a nemá prečo.
Prorok zasľubuje spravodlivosť tam, kde je Boží súd. Ten je pravdivý a preto aj spravodlivý: Kto prekrúca Božie veci, prirodzený poriadok, prirodzený zákon, ten prehrá a skončí zle.

3. Stúpame k vrcholu, keď chodíme v mene Hospodina

Štefánik bol malého vzrastu, ale duchom bol organizátor a vodca. Takým vodcom bol aj Józue (Ja ALE a môj dom budeme slúžiť Hospodinovi.) Ale aj Micheáš je vodcom, keď hovorí podobne: „Veď všetky národy chodia, každý v mene svojho boha, ale my budeme chodiť v mene Hospodina, nášho Boha, na večné veky.“
Toto je vlastne vyznanie viery: Hospodin je náš Boh. Spomeňme si, ako sa povie po hebrejsky: Boh s nami.
Povie sa to EMANUEL. Pre nás kresťanov je toto Boh v mene ktorého máme kráčať neustále, až na veky. Čo to je?
Je to vernosť, tomu, čo sme hľadali a našli v zákone Božom. Zároveň je to požehnanie: Božie meno je moc a kde je ono prítomné, tak tam je pomoc.
Len Emanuel má moc dať ľuďom večnosť, teda to jediné, čo prekoná iné veky, aj zlé veky, ba aj smrť a odsúdenie.
Vyznanie Micheáša je jasné. Je to ale aj naše vyznanie? „ALE ja a môj dom, moja rodina, moje deti, môj národ bude chodiť v mene Hospodina, nášho Boha na večné veky!“ Pokiaľ to tak bude, budeme rásť a stúpať k nad najvyššie vrchy zeme! Získame rozhľad a nadhľad, ktorý dáva správnu orientáciu.
Všetko troje: aj vyhľadávame Božej prítomnosti, aj kráčanie podľa Božieho zákona a aj chodenie v mene Hospodina vedie k vrcholu! Úplne konkrétne to pre nás je kráčanie ku vrcholu v mene Ježišovom. Kto bude s Ježišom, ten bude väčší ako Štefánik! Máme k tomu príležitosť i dnes!
Nech Duch Svätý napĺňa naše srdcia a životy, aby sme v tomto chráme na kopci našli silu k stúpaniu k nebesám: v Božej prítomnosti, podľa jeho zákona v požehnaní Jeho mena!

Amen

 

Košariská 26. júna 2015
Ľ. Batka, ml.

Leave a Reply