Cantate

                                                                       Cantate

____________________________________________________________ 

Kol 3,12-17:Ako vyvolení Boží,  svätí a milovaní, oblečte teda srdečné milosrdenstvo, dobrotivosť, pokoru, krotkosť, trpezlivosť. (13) Znášajte sa vospolok a odpúšťajte si, ak by niekto  mal sťažnosť proti niekomu, ako aj Pán odpustil vám, tak aj vy. (14) A najmä priodejte sa láskou, ktorá je páskou dokonalosti. (15) A pokoj Kristov nech rozhoduje vo vašich srdciach, veď k nemu ste aj vy boli povolaní ako jedno telo –  a buďte za to vďační.(16) Slovo Kristovo nech prebýva vo vás bohate, vo všetkej múdrosti učte a napomínajte sa žalmami, hymnami, duchovnými piesňami a vďačne spievajte v srdciach Bohu! (17) A čo činíte slovom alebo skutkom, všetko čiňte v mene Pána Ježiša a ďakujte Bohu Otcu skrze Neho“. Amen. 

 

                                      Bohumilí kresťania!

     

      Dnešná 4.nedeľa po Veľkej Noci nás oslovuje výzvou  Žalmu 98,1: Spievajte Hospodinu novú pieseň“! (Cantate Domino)  Evanjelium o Pánovom  vzkriesení nemôže zapadnúť prachom zabudnutia. Vždy nanovo, v každej  situácii života spoločenstva veriacich i živote každého veriaceho kresťana  sa prederie na povrch, ako prameň živej, občerstvujúcej vody. Zavlažuje pôdu našich sŕdc, ktoré sú niekedy podobné vyprahlej zemi. Napĺňa nás pokojom  a radosťou v Duchu Svätom. 

Mám pred sebou smutné oči svojho malého vnuka, ktorý chcel v decembri minulého roku s mamou navštíviť svoju prastarú mamu. Vzhľadom na to, že bývala ďaleko a mama vzala do auta dve mladšie sestry, bolo  mu povedané: Ty pôjdeš na návštevu k nej nabudúce…V januári však náhle zomrela a spolu s rodinou zastal v kostole už len nad jej urnou! S prestrašenými očkami sa pýtal: „ Tam je  naša -oma (L)“? -Dostal  odpoveď, ktorá ho upokojila a potešila: Tam je iba prach z jej tela. Ona je v nebi, je v Božích rukách!

       Každému z nás vracia nádej zmŕtvychvstania a večného života  pokoj a radosť do tej miery, že môžeme žiť ako takí, ktorým Kristus  Pán vracia pokoj a dáva dôvod k radostnému chválospevu. Náš život

je a môže byť preniknutý refrénom novej piesne: Kristus  žije a ja s ním!...

      V tomto  zmysle sa nám prihovára dnes ap.slovo výzvou:

 

                      Vďačne spievajte v srdciach Bohu!

                            a) novým kresťanským životom

                            b) bohoslužbou v spoločenstve veriacich

                 c) i pieseň osobnej viery

 

Bratia a sestry v Pánovi! 

a) Nová pieseň ktorá má stále zvučať a rezonovať v našom vedomí, v srdciach a dušiach, nie je piesňou vynútenou zákonom.

   V našej spoločnosti sa pokúsili nedávno vynútiť spievať slovenskú národnú hymnu poslanci zákonnným nariadením, aby sa vraj deti v školách i dospelí v úradoch učili vlastenectvu. Zákon bol vrátený parlamentu s odôvodenním p.prezidenta, že je síce dobrý, ale nemôže začať platiť od 1.apríla – lebo to je deň tzv. „bláznivý“ . Po novom prerokovaní bol značne pozmenený. Paradoxné však bolo, že mnohí z jeho protagonistov nepoznajú poriadne slová našej národnej hymny (!), ako to preukázala anketa novinárov.

 

      Ešte väčším paradoxom však môže byť to, ak mnohí kresťania nepoznajú slová oveľa väčšej závažnosti, evanjelium o Pánovom vzkriesení a Jeho zasľúbenia pre všetkých veriach. „Pretože ja žijem, aj vy budete žiť“!  Pán Ježiš, ani apoštolovia nežiadajú a neočakávajú od nás, že budeme chodiť po uliciach s trasparentami a heslami: Ježiš žije! Ale táto nová situácia v dejnách tohto sveta má rezonovať v každodennom spôsobe života nás kresťanov.

 “Ako vyvolení Boží, svätí a milovaní, oblečte tedy srdečné milosrdenstvo, dobrotivosť, pokoru, krotkosť, trpezlivosť. Znášajte sa vospolok a odpúšťajte si, ak by niekto mal sťažnosť proti niekomu, ako aj Pán odpustil vám, tak aj vy“. Vedomie, že  Pán JK nám odpustil tak mnoho, vedomie a poznanie že nám privlastnil milosť Božiu a otvoril nám bránu neba  a cestu k večnému životu sa má pretaviť do nového kresťanského života. V Krste svätom sme sa teda aj my všetci „obliekli v Krista“ a toto rúcho pravodlivosti –  tie nové  „biele šaty“ sú rúchom nie iba na pár výnimočných chvíľ v našom živote, ale  stávajú sa šatami  pre všetky naše dni. Chodiť „oblečení v šatách  nového kresťanského života“ znamená žiť život podľa Krista, so snahou o tie hodnoty a prejavy, ktoré spomína ap.Pavel už pre kresťanov v Kolosách, ktorí tiež žili v pohanskom prostredí. Uprostred ľudí, ktorí sa riadili inou morálkou a hľadali iné hodnoty a priority, sa kresťania  mali usilovať dokázať novým životom: milosrdenstvom, pokorou, krotkosťou, trpezlivosťou a odpúšťaním . To všetko vo vedomí, že Boh skrze PJ naozaj odpustil nám skôr náš dedičný hriech a množstvo iných hriehcov, ktoré z neho vyrastajú. Tým najvýraznejším prejavom viery je láska k bratom a sestrám.  Služba lásky v spoločnstve, ktoré patrí Pánovi. “Najmä priodejte sa láskou, ktorá je páskou dokonalosti“. -Preto Cirkev PJ spieva a prosí aj vo svoje piesni: „Kiež viac ťa milujem-len lásky viac“! Viem, že ak absentuje život v láske, ochota odpúšťať si navzájom, spoločenstvo  Cirkvi  i každé iné spoločenstvo hynie a usychá.

 „Ako vyvolení Boží, svätí a milovaní“– nemáme hovoriť: toto sa dnes nenosí, takéto konanie vyšlo z módy, kde by som prišiel, ak by som viac lásky a trpezlivosti rozdával a rozosiaval...Nemusíme sa báť deficitu v  tejto hodnote a cnosti, ak naša  kresťanská láska naozaj pramení v Láske Božej a Kristovej! 

 

 b) Vďačne spievajme v srdciach Bohu  novým kresťanským životom, ale aj stálou prítomnosťou v Bohoslužobnom spoločenstve Cirkvi.

Suchosť Cirkvi“, usychanie ratolestí na vínnom kmeni PJK začína oddelením sa od nášho „vínneho kmeňa“ PJK. – Je síce pravda, že v Krste svätom sme sa stali: „vyvolení Boží, svätí a milovaní, a boli sme oblečení v Krista“, ale  ten nový život potrebuje aj stále nové sýtenie, nové duchovné zavlažovanie a prijímanie tých živín, ktoré kresťan potrebuje k rastu. Práve tak, ako strom v prírode, alebo vinič vo vinici. Je to smutný pohľad, ak pekný štep uschne ešte v mladosti, skôr ako môže zakvitnúť a priniesť ovocie. Ešte smutnejší je pohľad na uschnuté štepy v „záhradke Pánovej“. V Krste svätom sme boli „zaštepení do vínnneho kmeňa nášho Pána“ – ale mnohé  výhonky a ratoliestky skoro skoro vädnú a usychajú. 

Apoštolská rada, aby sa tak nedialo, je jasná a zrozumiteľná každému: „Slovo Kristovo nech prebýva vo vás bohate“! Slovo Kristovo je tým hlavným a prvoradým v našich evanjelických službách Božích. Napriek tomu, ako naschvál, znevažovanie a znesväcovanie Božieho slova je 9O a viac percentným prejavom života tzv.“priemerného“ evanjelického kresťana.Tu neobstojí nijaké ospravedlňovanie, neobstoja nijaké výhovorky a váľanie viny na iných.Napr. dôvod, že pre „túto sestru a onoho brata“ programovo nechodí niekto na Služby Božie. Ak kresťan žije láskou Kristovou, má- ako sme už skôr počuli- odpúšťať a dokazovať skôr pokoru, krotkosť, trpezlivosť a iné prejavy lásky. Aj v prvotnej apoštolskej Cirkvi platilo napomenutie  a výzva: „Neopúšťajte spoločné zhromaždnia, ako niektorí majú vo zvyku“.

I keď vieme o obrovskej ponuke možností a mnohých lákadlách, ako využiť čas nedele a sviatkov, ( čo nechceme nevidieť, ani popierať),  vyvolení Boží nemôžu inak, ako hľadať možnosti, aby „Slovo Kristovo prebývalo v nás bohate.“

Bohoslužbný život Cirkvi je okrem kázania Slova aj životom spoločnej oslavy, vzdelávania a povzbudenia, ako pripomína  ap.Pavel. “Vo všetkej múdrosti učte a napomínajte sa žalmami, hymnami, duchovnými piesňami a vďačne spievajte v srdciach Bohu“.

 

    Je možno prekvapujúce, že medzi duchovné piesne NZ Cirkev priaďuje aj SZ Žalmy, ako také, ktoré učia o Kristu a zvestujú slávu Pánovu. Áno, aj oni sú prorockým slovom, lebo predpovedajú utrpenie i poníženie PJK, ale aj Jeho slávne vzkriesenie a moc Božej pravice. Naviac, prinášajú pohľad do budúceho života tých, ktorí sú Boží vyvolení, svätí a milovaní…

 

c) Bratia  a sestry! Spoločné duchové vzdelávanie v chráme, spoločný rast v poznávaní nášho Pána a naša spoločná oslava Jeho svätého mena má pokračovať aj v živote osobnom. V srdci a v duši každého kresťana.  Ten smer cesty je teda jasný: od spoločenstva viery, od Cirkvi, ktorej sme ratolesťami a súčasťou –  k osobnému životu. Aby pokoj Kristov prenikal naše postoje a rozhodoval v našich srdciach. Aby radosť z vykúpenia  bola prítomná v našich životoch, v rodinách a vo všetkých zväzkoch spoločenstiev, ktoré tvoríme. Aby bolo zrejmé a samozrejmé pri nás to, čo apoštol pripomína v závere: „ A čo činíte slovom, alebo skutkom, všetko čiňte v mene Pána Ježiša  a ďakujte Bohu a Otcu skrze Neho“.

 

    Láska, radosť a pokoj v Duchu Svätom  sú dary Božieho diela pre nás, skrze osláveného Pána, ktorý naše srdcia raz navždy rozospieval novou piesňou Jeho slávneho víťaztva. Amen.         

 

                             4.nedeľa po Veľkej Noci  – Sobotište 2.5.2010 –     Ľ.Batka st.


Komentovať