Sviatok apoštolov Petra a Pavla

Sviatok apoštolov Petra a Pavla

Izaiáš 44, 1- 5:

«Teraz však počuj, sluha môj, Jákob, Izrael, ktorého som si vyvolil;  takto vraví tvoj Tvorca, Hospodin, ktorý ťa formoval od života matky a pomáha ti: Neboj sa, sluha môj, Jákob, Ješurún (*), ktorého som si vyvolil, (3 lebo vylejem vody na smädnú pôdu a bystriny na suchú zem, vylejem svojho duha na tvoje potomstvo a svoje požehnanie na tvoju mlaď. (4) Porastú  ako tráva medzi vodami, ako vŕby pri vodných tokoch. (5) Tamten povie: Som Hospodinov, a onen sa nazve menom Jákobovým. Tamten si napíše na ruku: Hospodinov, a dá si čestné meno Izrael.» Amen

   Bratia a sestry v Kristu !

   Dnešný sviatok cirkvi, spomienka na apoštolov Petra a Pavla nie je oslavou ľudí. Mnohým sa to tak javí, a predsa to nie je tak. Aj dnes patrí naša oslava a chvála Pánovi cirkvi, Ježišovi Kristovi. Ak Ježiš povoláva do svojej služby človeka, nie je to zásluha povolaného, ale vždy iba Pánova milosť. Nikto z ľudí nie je sám od seba disponovaný a ochotný k Ježišovi Kristovi prísť a verne Mu slúžiť.

Nová zmluva síce zachytáva aj taký moment, keď k Ježišovi prišiel mladý  človek s ponukou: »Pôjdem za Tebou, kamkoľvek by si šiel.» (Lk 9, 57) Keď mu Ježiš pripomenul nezaistenú budúcnosť, rýchlo sa stiahol. Iný si vyhradil  podmienku: «Pôjdem za Tebou, Pane, ale dovoľ mi prv rozlúčiť sa s domácimi». Ježiš mu povedal:»Kto položí ruku na pluh a obzerá sa späť, nehodí sa pre kráľovstvo Božie». (Lk 9, 57)  A zase iný si kládol podmienku:»Dovoľ mi prv odísť a pochovať si otca». Ježiš odmietol i túto ponuku. Ukazuje sa, že ani vlastná rodina, alebo zdanlivo všeľudské a spoločenské zvyklosti nemajú prednosť pred nasledovaním Krista.

Ježiš si sám vyvolil a pozval k nasledovaniu dvanásť učeníkov. Okrem nich mal širší okruh sedemdesiatich, ktorí nechodili s Ním stále. ( Lk 10, 1) Nevieme o tom, že by niektorých z nich neskôr urobil svojimi apoštolmi, čiže  vyslancami. Rovnako nezabúdame ani na široký okruh žien, ktoré Ho sprevádzali na Jeho cestách a posluhovali Mu i Jeho učeníkom, ale ani im nedal poverenie hlásať evanjelium, vyučovať a krstiť. Pre ďalší život cirkvi bolo dôležité, že neskôr, po Judášovej zrade a odpadnutí apoštolovia sami na spoločnom zhromaždení vyvolili nového apoštola. Z dvoch kadnidátov, Mateja a Barnabáša, lós padol na Mateja.

Dnes myslíme najmä na dvoch najvýznamnejších apoštolov: Petra a Pavla. Peter bol povahou veľmi svojrázny človek. Bol veľmi impulzívny. Možno by mu dnes v cirkvi náš zbor nedal hlas pri voľbe za biskupa, ba ani za zborového farára. Peter bol veľmi otvorený, konal spontánne, bol aj dosť náladový a nestály. A predsa dostal Ježišovu dôveru! Naplnili sa Jeho slová: «Ale ja som prosil za teba, aby tvoja viera nezanikla. A ty časom, až sa obrátiš, utvrdzuj svojich bratov», povedla mu Pán pri poslednej večeri. (Lk 22, 32) Po vzkriesení a po Petrovom trojnásobnom osvedčení, že napriek predchádzajúcemu zapretiu Ježiša miluje, bol opäť prijatý na milosť a dostal poverenie pásť ovečky Pánovej pastvy. Vtedy Peter pochopil i to, že milovať Pána znamená slúžiť Mu až po tú najvyššiu obeť. Peter bol jedným zo stĺpov jeruzalemského cirkevného zboru a celej prvotnej cirkvi. Mal hlavné slovo pri zvestovaní Vzkrieseného po zoslaní Ducha Svätého v Jeruzaleme, ale aj potom na rôznych konventoch.

Keď sa neskôr začala misijná práca v Samárii a v Sýrii, ale aj v iných častiach Ázie, oslávený Ježiš povolal do svojej služby ďalšieho veľmi zvláštneho muža. Bol to apoštol Pavel, predtým známy ako farizej Saul, a súčasne zaprisahaný nepriateľ cirkvi a Krista. Aj pri ňom vidíme jasne, že to nebola jeho vôľa, ani zámer, ani osobná túžba, ale milosť Ježiša Krista, ktorý aj takého zatvrdilého nepriateľa obrátil a použil vo svojej službe.

Takto a podobne koná Ježiš skrze ducha svätého vždy. Nečakane, prekvapujúco a zvrchovane. Ľudské názory o kvalitách služobníka a apoštola nemali rozhodujúce miesto. Ježišove povolania boli priamo proti ľudským predpokladom.

Keď si uvedomíme skutočnosť, ako fungovala prvotná cirkev od počiatku,  vidíme, že podobne koná Pán Ježiš aj dnes. To je odpoveď na mnohé pochybnosti, ktoré sa zmocňujú neraz samotného povolaného o sebe, či je naozaj dostatočne vhodný, hodný a čistý pre službu cirkvi Ježiša Krista. To je aj odpoveď pre tých, ktorí radi hodnotia, známkujú a vyberajú vhodných kandidátov, či smú byť učeníkmi, nasledovníkmi Ježiša Krista. Či sa hodia za farárov, presbyterov a funkcionárov v cirkvi.

Rozhodujúc je vždy Pánovo povololanie. Zároveň si uvedomujeme, že toho sa aj nám všetkým dostalo v dare Krstu svätého, keď nás hriešnych a nehodných prijal, očistil, posvätil a ospravedlnil a urobil Božími synmi a dcérami. Vtedy sme sa stali aj my všetci «kráľovským kňazstvom». Ani v Krste svätom nejde o oslavu človeka, ale o Božiu milosť a Kristovu službu  hriešnym ľuďom.

O oslavu ľudí, dvoch vyvolených, povolaných a posvätených apoštolov nejde ani pri dnešnej bohoslužbe. Peter i Pavol počuli Božie slovo, tak ako ho počul prorok Izaiáš, keď ho povolal Hospodin do svojej služby. Aj toto povolanie bolo zrejme pre mnohých ľudí prekvapujúce. « Teraz však počuj, sluha môj, Jákob, Izrael, ktorého som si vyvolil; takto hovorí tvoj Tvorca, Hospodin, ktorý ťa sformoval od života matky a pomáha ti. Neboj sa, sluha môj, Jákob, Ješurún, ktorého som si vyvolil..»

Ľudia aj nad  Božím vyvolením národa izraelského môžu krútiť hlavou, ale napriek tomu je to skutočnosť a realita. Rovnako však môžeme krútiť hlavou aj nad tým, že v Ježišovi Kristovi Boh povoláva aj ostatné národy za svoj ľud, teda aj pohanov a oslovuju všetkých hriešnikov. Áno, je to prekvapivé. Ba je to divné v našich očiach!

Diviť sa môžeme aj tomu, že k nasledovaniu povolal aj nás. Aj pri nás a medzi nami sa splnili slová nášho textu:» Lebo vylejem vody na smädnú pôdu a bystriny na suchú zem, vylejem svojho ducha na tvoje potomsvo a svoje požehnanie na tvoju mlaď». Preto  medzi Ježišovými apoštolmi nájdeme aj zrelých mužov, ale aj mladíkov, akým bol napríklad Ján.

Bratia a sestry v Pánovi!

Iste vieme, aký bol údel a aká náročná služba bola služba apoštolov Petra i Pavla. Stali sa skutočnými svedkami, martýrmi. Pravdu, ktorú hlásali mali doplniť životom, skutkami i obeťou svojho života. To sa aj stalo. Tak mohli mnohí ľahšie uveriť veľkej radostnej zvesti, keď videli apoštolov umierať v blahoslavenej nádeji, ktorú hlásali. Na ich viere a obeti, na ich vyliatej krvi stála a stojí cirkev včera, dnes a bude stáť naveky. Na to dnes myslíme  a spomíname. To najpodstatnejšie pri nich, ich vieru, pôsobí Pán skrze Ducha Svätého.

Svätiť sviatok apoštolov, znamená hľadať korene a základy aj našej viery. Hľadať prorocký a apoštolský základ, ktorý je položený na hlavnom a uholnom kameni, ktorým je sám Ježiš Kristus. Už o pol roka prebehnú v našej cirkvi nové voľby presbyterov a iných funkcionárov. Zaznie naliehavá otázka: »Koho pošlem a kto nám pôjde ? Už dnes sa skúsme zamyslieť nad sebou, či sme schopní a ochotní povedať: «Tu som, Pane, pošli mňa»!  Máme pocit, že nenaplníme možný počet presbyterov v našom zobre, že budú aj miesta neobsadené? To bude ale znak našej neochoty, znak vädnúcich, či suchých ratolestí. Mnohí si povzdychnú, že sa neplní slovo zasľúbenia: «Porastú ako tráva medzi vodami a vŕby pri vodných tokoch.». Vidíme,  že starí nevládzu, strednej generácie akoby nebolo, lebo si vyvolili inú cestu a iné nasledovanie a nehodlajú ho zmeniť. Mlaď nám tu rastie, ale ešte nevieme, akou pôdou sa stane…

Slovo Božie nám však dáva aj dnes povzbudenie a impulz k dôvere. Pripravuje nás na milé prekvapenie: «Tamten povie, som Hospodinov a onen sa nazve menom Jákobovým. Tamten si napíše na ruku: Hospodinov, a dá si čestné meno Izrael»!

    Bratia a sestry!

Je dobre, že v cirkrvi zachovávame sviatok apoštolov, sviatok rozvoja cirkvi, napriek ľudským úsudkom a malovernosti. Tento sviatok nám dáva novú odvahu, novú nádej a silu pri našom nasledovaní, ale aj videnie zmyslu služby cirkvi. Za osobami a postavmi apoštolov, hrdinov viery a mučeníkov, vidíme predivné Pánovo konanie, Jeho milosť a trvalé pôsobenie Ducha Svätého. Nech je oslávený Ten, ktorý aj s nami počíta, ktorý si nás vyvolil a dáva nám možnosť slúžiť Jeho ľudu. Amen

 

Sviatok apoštolov Petra a Pavla –  CZ Sobotište, 29.6.1999- Ľ.Batka st. (os.archív)

Leave a Reply