Neboj sa nemaj strach!

                                     Neboj sa a nemaj strach!

Sám Pane Kriste, veď nás, veď,

Hoc plní sa i predpoveď

o utrpení… – Ty oslávený

buď pomocou v tomto svete bied.

 

Utešiteľa pošli nám,

Svieť pravdou naším dolinám,

Už zlu sa priečiť, o Tebe svedčiť-

A niekdy veď nás k výšinám! Amen (M.R.)

5 Mojžišova 31, 6-8:

„Buďte mocní a udatní, nebojte sa, ani sa ich neľakajte, lebo Hospodin, tvoj Boh, kráča s Tebou; nenechá a neopustí ťa! (7) Potom zavolal Mojžiš Józuu a povedal mu pred zrakom celého Izraela: Buď mocný a udatný, lebo ty vojdeš s týmto ľudom do krajiny, ktorú Hospodin s prísahou zasľúbil dať jeho otcom; ty im ju odovzdáš do dedičného vlastníctva. (8) Hospodin sám kráča pred tebou, On bude s tebou, nenechá a neopustí ťa. Neboj sa a nemaj strach!“ Amen

     Bohumilí kresťania!

Mladého človeka, čerstvého maturanta sa opýtal jeho veriaci strýko, ktorému sa pochválil so svojím životným úspechom: Hovoríš, že si dosiahol svoj životný cieľ. Ale čo bude po maturite? – Pôjdem na vysokú školu a budem študovať ďalej. – A čo bude potom? – Potom skončím štúdiá a nájdem si dobré zamestnanie. –No dobre, ale čo potom?- Potom sa ožením a založím si rodinu.- A potom? – Potom sa budem venovať svojej kariére.- No a čo bude potom? -Potom, potom…- už nervózne odpovedal tento mladý muž – potom pôjdem na dôchodok a budem odpočívať! – No dobre, ale čo potom? – Potom zomriem. –A čo potom? – Potom? Na to som nemyslel… Ale jeho strýko mu pripomenul, že po smrti príde večnosť. Akú podobu bude mať večnosť pre teba? Na to by si mal myslieť už teraz, lebo to je skutočný cieľ nášho života!

Bratia sestry, treba priznať, že veľa ľudí a to aj múdrych, alebo vzdelaných na večnosť vôbec nemyslí. Nemyslia sa večný život s Kristom, ktorý vstúpil na nebesá, ale odtiaľ znovu príde súdiť živých i mŕtvych a potom dá v Neho veriacim účasť na svojej sláve a večnom živote.

Mnohí ľudia majú iba krátkodobé ciele. Ak aj majú ciele dlhodobejšie, na ten konečný cieľ života nemyslia. Je to tak spravidla preto, že nemyslia ani na začiatok a pôvod života a Pôvodcu života. A niektorí považujú samých seba za stred, mieru a vrchol všetkých vecí.

Z Písma sme počuli o ľude SZ, ktorý konal cestu z egyptského otroctva. Preň bol cieľ v dôjdení do zasľúbenej zeme, do Kanaánu. Isteže to bol veľký cieľ. Získať vlasť, získať národnú a náboženskú slobodu, to je vysoká a dôležitá méta. Nebolo jednoduché ju dosiahnuť a vieme, že tí, čo vyšli z Egypta, tento cieľ ani nedosiahli. Zahynuli pre neveru a duchovné poblúdenie, ktoré prinieslo aj to známe 40 ročné blúdenie po púšti. Sám Mojžiš zomrel a hraniciach Kanaánu. Boh ho však z milosti prijal do vlasti nebeskej.

Vtedy dostal tento putujúci ľud a jeho nový duchovný vodca Józua, nové povzbudenie: “Buďte mocní a udatní! Nebojte sa, ani s a ich neľakajte, lebo Hospodin, tvoj Boh kráča s tebou; nenechá a neopustí ťa“. Hospodin svoje sľuby plní. Preto Józuovi riekol:“ …lebo ty vojdeš s týmto ľudom do krajiny, ktorú Hospodin s prísahou zasľúbil dať jeho otcom; ty im ju odovzdáš do dedičného vlastníctva. Hospodin sám kráča pred Tebou, On bude s tebou, nenechá a neopustí ťa. Neboj sa a nemaj strach“.

Je pravdou, že pre väčšinu Izraelcov bol vtedy Kanaán zasľúbenou zemou a preto aj tým najvyšším cieľom. Lenže tým najvyšším cieľom zostala ich pozemská vlasť aj vtedy, keď prišiel k nim od Boha daný Vodca a Záchranca Ježiš k nebeskému Kanaánu. Ľud Izraela bol zle duchovne vedený a orientovaný vtedajšími svojimi politickými a náboženskými vodcami. Mysleli iba na čiastkové ciele- politické, národné a ekonomické. V židovskej rade zaznela otázka: „Čo robiť?…Ak Ho necháme tak, všetci uveria v Neho, prídu Rimania a zaujmú nám aj krajinu aj národ“. A veľkňaz Kaifáš argumentoval: „ Vy nič neviete, ani neuvážite, že lepšie bude pre vás, keď jeden človek umrie za ľud a nezahynie celý národ“. Napokon unisono pred Pilátom zaznelo: „ Nemáme kráľa, len cisára“! Ježiš, ktorý jasne hovoril o inom najvyššom cieli pre všetky národy, bol odmietnutý. Lenže vzdanie sa najvyššieho cieľa, kvôli čiastkovým cieľom, alebo ziskom, vždy viedlo k blúdeniu.

My sa dnes tiež musíme a máme pýtať: Aký je ten náš najvyšší cieľ? Kto je ten, ktorý je naším vodcom, skutočným Pánom , ktorému dôverujeme na našej životnej ceste a od ktorého očakávame, že nás vždy privedie k  dobrým cieľom? Biblicky povedané: na zelené pastvy a vodám osviežujúcim a živým?

Čiastkovým cieľom v našom živote bolo iste dosiahnutie náboženskej a národnej slobody, samostatnosti a mieru, v ktorom možno pokojne pracovať a dosahovať primeranú prosperitu, pravda, nie iba niektorí vyvolení, ale všetci ľudia. Mnohé sme už dosiahli – a tu sa dnes musíme pýtať tými slovami onoho kresťana spomenutého na úvod: A potom? Čo chceme dosiahnuť potom, keď už všeličo máme a možno ešte viac budeme mať? Aký je náš skutočný a pravý cieľ, ktorý nechceme stratiť z mysle a z duchovného obzoru?

Dnes sa už nikto nemusí báť chodiť na Služby Božie. Každý môže ísť slobodne a nemôže sa vyhovárať, že naše deti nevezmú do škôl, alebo do zamestnania, ako sa na to pamätáme z minulosti. Kresťania nemajú síce nijaké výhody, ale u nás už nikto nemusí mať strach priznať sa k cirkvi, vyznať evanjelicko-kresťanskú vieru, alebo žiť inak, ako možno žije a koná tento svet.

A predsa, akoby sa mnohí evanjelici báli. Čoho?- Boja sa vážne vziať svoje kresťanstvo, svoje dobré a osvedčené tradície, mnohí sa boja vztiahnuť dôsledky svojich vlastných, dobrovoľných sľubov krstných, konfirmačných, sobášnych a iných pre svoj každodenný život. Mnohí sa boja, či hanbia opustiť starý spôsob života a vzdať sa falošných bohov a bôžikov.

Prečo je to? Netvrdím, že naši dnešní politickí vodcovia a predstavitelia sú nejakým vzorom a príkladom. Ani to, že sa právo a spravodlivosť prisluhuje všetkým rovnako. Ako kresťania stále môžeme cítiť akési pohŕdanie a aj obmedzovanie – čo zjavne vidíme v cirkevnom školstve, alebo v cirkevnej sociálnej práci.

Avšak to najhoršie je, že si to staré myslenie, akési jarmo strachu vzdať sa starých návykov, že treba mať široké lakte, mať bezbrehé svedomie, alebo presvedčenie, že byť slušným, poctivým a pokorným sa neopláca. Najmä však je to nedôvera voči samému Bohu ako nášmu Otcovi a k Ježišovi Kristovi, ktorý vstúpil na nebesá, aby bol s nami vždy a všade. Táto nedôvera je v srdciach mnohých ľudí. Je to len preto, že Pána Ježiša Krista telesným zrakom dnes nevidia, alebo Jeho zasľúbeniu, že On je a bude s nami, na vlastnú škodu, neveria?

Samozrejme, takáto nedôvera je sústavne rozsievaná tým starým nepriateľom a jeho prisluhovačmi na každom mieste. Mnohí sa duchovne nechali poviazať diablovi, a nedali sa Kristovi vyslobodiť, aby boli Jeho, aby Jemu slúžili v svätosti a spravodlivosti.

Na druhej strane obdivujeme dnes kresťanov žijúcich v moslimských krajinách, kde sú nielen utláčaní, ale aj vraždení, alebo vyháňaní zo svojich domov a miest. Iste nás musela priam šokovať správa, že na ceste utečencov z Afriky za slobodou a lepším životom do Európy, mohamedáni kresťanov vyhadzovali z lode do mora.

Povzbudenie, ktoré počujeme z Písma nie je slovo človeka, ktorý je nejaký hrdina, alebo odvážny bojovník. Je to slovo živého Boha, ktorý hovoril k Mojžišovi, k Józuovi a potom v Ježišovi všetkým ľuďom a národom: „Neboj sa a nemaj strach“! Kristus Pán je Vodcom, ktorý išiel tou najťažšou cestou pred nami. Prešiel utrpením, zlomil moc smrti a otvoril brány záhrobia. Má kľúče smrti a podsvetia. Preto si vieme a môžeme odpovedať aj na otázku: Čo bude potom? – Po našej skončenej životnej ceste, po našom zemskom putovaní a po našej smrti. Odišiel a vstúpil na nebo, aby nám pripravil miesto, aby sme mohli byť s Ním večne .

Aj pre dnešok a naše terajšiu životnú cestu platí Jeho sľub, ako ho tlmočí evanjelista Ján:“ Ak ma milujete, zachovávajte moje prikázania. A ja budem prosiť Otca, a dá vám iného radcu, aby bol s vami až naveky, – Ducha pravdy, ktorého svet nemôže prijať, pretože Ho nevidí, ani nezná. Vy Ho znáte, pretože pri vás ostáva a bude vo vás“. (Ján 14, 15-17) O tom, že je toto zasľúbenie pravdivé, že Ježiš dáva svojho Ducha Svätého tým, ktorí Ho prosia, svedčia Božie cesty, skutky a súdy z dejín, ale aj z prítomnosti.

Ide o to, aby sme vedeli koho a v mene koho máme prosiť o dary Ducha Svätého. priamo Nemusíme to robiť prostredníctvom iných ľudí a prímluvcov, ale smieme priamo hovoriť k Tomu, ktorý sa stal naším Prostredníkom a Prímluvcom v nebesiach. Pevne verme v ten cieľ, o ktorom hovorí On a na ktorý nás upozorňuje oslávený Ježiš Kristus.

Naším najvyšším cieľom preto nie je iba budovanie kresťanského Slovenska, našej domoviny. Najmä nie však Slovenska, ktoré bude „regnum Marianum“, alebo krajinou plnej intolerancie. Krajinou, z ktorej budeme vyháňať raz takých, raz onakých ľudí, na ktorých sme vraj vždy len „doplácali“. Naším cieľom iste nie je ani návrat k nedávnej minulosti, o ktorej niektorí nehanebne vyhlasujú, že to bol pravý „zemský raj“ a preto sa nám treba vrátiť k týmto „egyptským hrncom plným mäsa“ spred 26-tich rokov. Naším Pánom, ktorému plne dôverujeme a ktorý nás dnes i zajtra bezpečie vedie k dobrému cieľu nech nie je človek, alebo skupina ľudí, ani mocnosti, ale sám Kristus .On je a zostáva naším Spasiteľom, ktorý hovorí: „Keď vás teda Kristus vyslobodí, budete skutočne slobodní“. Amen

                          Nedeľa po Vstúpení. Exaudi – Košariská 2015 – Ľubomír Batka st.

Komentovať