Ježišovi patrí: Hosana!
Ján 17, 1-5:
“Keď to Ježiš povedal, pozdvihol oči k nebu a hovoril: Otče, prišla hodina; osláv svojho Syna, aby Syn oslávil Teba, (2) ako si Mu dal moc nad všetkými ľuďmi, aby im dal všetko, čo si Ty dal jemu, totiž večný život. (3) A to je večný život, aby poznali Teba, jediného pravého Boha, a ktorého si poslal, Ježiša Krista. (4) Ja som Ťa oslávil na zemi, keď som dokonal dielo, ktoré si mi dal konať, – teraz, Otče, osláv ma Ty u seba slávou, ktorú som mal pri Tebe skôr, ako svet povstal.“ Amen
Bratia a sestry v Pánovi!
Modlitba je rozhovor s Pánom Bohom. Slová Písma svätého ktoré zazneli z Jánovho evanjelia v dnešnú Kvetnú nedeľu, umožňujú nám započúvať sa do jedinečnej modlitby. Sme poctený tým, že smieme mať účasť na rozhovore Syna a Otca. Je to rozhovor dôverný, osobný, ba až intímny. Nazýva sa arcipastierskou modlitbou Ježiša. Pre nás je to možnosť preniknúť do myslenia, ktoré je iné ako naše bežné myslenie, do rozhodovania, ktoré je iné ako naše a do konania, ktoré je tiež iné, ako bežné ľudské konanie. Už prorok Izaiáš povedal, že Hospodinove cesty a myšlienky sú iné, ako naše cesty a myšlienky, pričom tie Božie cesty a myšlienky prevyšujú naše cesty a myšlienky. (Iz 55, 8-9).
Ľudia majú často pocit, že by mali opravovať a korigovať Božie cesty a myšlienky. Mnohým nechýba odvaha navrhovať iné cesty a riešenia vedúce k životu, ako sú cesty Božie. Najmä by človek rád presmeroval cestu Pána Ježiša ku krížu. Učeník Peter to povedal za mnohých, keď Ježišovi smerujúcemu k utrpeniu a smrti povedal: “Nech Ti je Boh milostivý, Pane! To sa Ti nesmie stať!“ ( Mt 16, 22) Pašiové udalosti, ktoré sme vypočuli , ako i dôverný rozhovor Ježiša s Otcom nebeským nás volajú na cestu s Ním, ktorá smeruje k Jeho vykupiteľskej smrti. O poslednom príchode Pána do Jeruzalema evanjelista Matúš poznamenal, že „sa to stalo, aby sa splnilo slovo prorokovo: Povedzte dcére sionskej: Ajhľa, tvoj kráľ k Tebe prichádza krotký, sediac na oslovi…“( Mt 21, 4, Zach 9, 9) Ježiš vždy volal svojich k tomu, aby Mu verili a dôverovali aj Otcovi nebeskému. Aby tak dôverovali tomu, čo je zdanlivo nerozumné, alebo ľudskej logike neprijateľné, aby potom večne prežívali dôsledky takejto dôvery.
Iste, nie je to jednoduché, ani niečo bežné, alebo všedné. Apoštol Pavel jasne napísal, že „ slovo o kríži je totiž bláznovstvom tým, čo hynú. Ale nám, ktorí dosahujeme spasenie, je mocou Božou“. (1 K 1, 18). Je pravdou a skutočnosťou, že práve týmto nanajvýš prekvapujúcim spôsobom sa Pán Boh rozhodol riešiť naše najväčšie problémy: našu bezmocnosť zoči-voči smrti, náš strach a naše otroctvo hriechu.
Keď Pán Ježiš dopovedal svoj posledný závet, svoju zmluvu a testament: To čiňte na moju pamiatku, keď svojim učeníkom dal príklad lásky a ešte raz ich upozornil na vážnosť prichádzajúcich udalostí, obrátil sa v dôvere na svojho nebeského Otca. „Pozdvihol oči k nebu a hovoril: Otče, prišla hodina, osláv svojho Syna…!“
Ježiš tu hovorí o svojej vykupiteľskej smrti ako o oslávení. To je iste prekvapujúca reč. A predsa je pravdou to, že sa práve Jeho utrpením a smrťou začína vlastne Jeho návrat do pôvodného spoločenstva a prebývania, ktoré opustil pre nás, ktoré však bolo od vekov. Iste ako pravý človek naplno pociťoval aj úzkosť, strach, pocit bezmocnosti a všetko, čo je aj naším ľudským pocitom pri smrti. My nad hrobmi svojich drahých iba bezmocne hovorievame: Nedá sa nič robiť! Pán Ježiš toto všetko vie. Osobne všetku tú úzkosť prežil a zakúsil a preto nám všetkým dobre rozumie viac, ako ktokoľvek iný. Poznal, čo je tieseň smrti a hrozba záhrobia, keď volal so žalmistom: „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil ?…(Ž 22, 1)
My aj o tomto najťažšom úseku Jeho cesty máme vedieť a poznať celú a plnú pravdu. Máme a smieme získať o Jeho smrti plné poznanie. A Ježiš o smrti na kríži hovorí k Otcovi slovami: „Otče, prišla hodina; osláv svojho Syna, aby Syn oslávil Teba“. Jeho kríž i smrť je teda Jeho i Otcovým oslávením. To je to nové, čo svet nevidí, ani nepozná a čo aj nám, kresťanom niekedy uniká. To sú tie Božie cesty a myšlienky. Priznajme si, bratia a sestry, že o tej hodine aj my často zmýšľame len ako o hodine hanby a biedy. Pán nám preto dovoľuje vidieť a počuť slová z Jeho osobnej modlitby, aby sme mohli kríž vidieť správne. Ako cestu k Jeho povýšeniu. Z tohto povýšenia plynie moc, v ktorej môže dať ľuďom to, čo Otec dal Jemu – totiž večný život.
Svojím krížom a hodinou smrti sa stáva Ježiš pravým a skutočným Veľkňazom a Jeho dobrovoľná smrť je súčasne dokonalou obeťou za hriechy sveta. Tak, ako On prijal cestu do slávy cez kríž, chce, aby sme cez Jeho kríž aj my „poznali jediného pravého Boha a Toho, ktorého poslal Ježiša Krista.“ Poznať a vidieť Pána Boha budem môcť poznať raz v dokonalom spoločenstve Otca, Syna a Ducha Svätého v nebeskom kráľovstve.
Bratia a sestry!
Tak, ako Ježišovi Kristovi patrí plnosť slávy, patrí Mu aj plnosť moci. Práve vtedy, keď zdanlivo nijakú moc nemal, keď sa vydal do rúk nepriateľov a mocných tohto sveta a keď mal vyznať: „duch je síce hotový, ale telo mdlé“, hovorí a zvestuje pravdu o svojej moci. Nikto nemá takú moc, aby dal ľuďom a svetu večný život. Nikto nemá takú moc lásky, aby dobrovoľne a pritom bez hriechu zomrel za hriešnikov. Pán Ježiš tú moc a silu mal a preto hovorí: “ … dal si Mu moc nad všetkými ľuďmi, aby im dal všetko, čo si Ty dal Jemu, totiž večný život“. Tento dar smieme prijať zadarmo, z milosti ,vierou. A to všetci – ako to dokazuje aj príbeh kajúceho lotra na kríži. Každému skutočnému kajúcnikovi platí Pánovo slovo: “Budeš so mnou v raji“.
Vo svojej modlitbe Pán Ježiš ďalej hovorí :“ Ja som Ť a oslávil na zemi, keď som dokonal dielo, ktoré si mi dal konať,- teraz Otče osláv ma Ty u seba slávou, ktorú som mal u Teba skôr, ako svet povstal“. To, čo na počiatku ako veľmi dobré a krásne pripravil pre ľudí Otec Stvoriteľ a čo človek hriechom stratil, to Ježiš svojím dielom opäť prinavracia hriešnemu svetu. Takáto výmena hodnôt je i nám ponúkaná skrze Ježiša Krista dnes nanovo. V Jeho dokonanom diele, v ktorom sa dokázal mocný a slávny, je dar dokonalej lásky k nám. On je darcom života večného nám, bezmocným a v moci smrti sa nachádzajúcim ľuďom. Preto je Jeho cesta a dielo tak predivné a prevyšujúce naše cesty a konanie.
Ďakujme dnes , že nám Pán Ježiš dovoľuje počuť slová Jeho modlitby, ktorými sa modlil zoči-voči krížu, ale i za to, že sa modlí k Otcovi za nás stále, vzdychaním nevysloviteľným. Hoci je Kráľom pokory, je mocný v dare lásky. Preto je hoden aj našej stálej a trvalej oslavy. Prijatie pocty v Jeruzaleme je predobrazom tej pocty a slávy, ktorá Mu patrí na veky vekov. Pripojme svoje hlasné a rozhodné „ Hosana“ k hlasom tých, ktorí poznajú Jeho slávu a moc tu v časnosti i k tým, ktorí ju poznajú už dnes v sláve neba. Amen
Kvetná nedeľa – Sobotište 95 – Ľubomír Batka st.
Slovak