Jasný cieľ pred očami

1K 9,24-27

Práve dnes končíme prvý mesiac roku. Presne pred mesiacom ste si možno dávali novoročné predsavzatia. Čo všetko budete robiť a čo nebudete robiť v tomto roku. Niekto začne chodiť do posilňovne, aby spevnil svoje telo, druhý prestane fajčiť, začne sa viac venovať rodine… Možno je tu niekto taký, kto toto predsavzatie 1. mesiac udržal a je na najlepšej ceste v tom pokračovať. Ak je tu, tak mu gratulujem. Nie, nechcem robiť anketu o tom kto dodržuje svoje predsavzatia. No väčšina z nás, ktorí sme dnes sem asi určite sme už zlyhali. Obdivujem preto naozaj pevnú vôľu u každého, kto vytrvá vo svojich predsavzatiach. Nielen preto, že sme už zlyhali v niečom chcem dnes hovoriť o jednom ďalšom predsavzatí. Pre náš kresťanský život.
Od svojich rodičov viem aké to bolo, keď sa pred 50.- imi rokmi objavili prvé televízory. Keď mal niekto na ulici, alebo v bytovke TV, tak chodili k nemu známi, neznámi, aby videli tú zvláštnu skrinku. Vtedy sa nikomu nelenilo vstávať od TV a prepnúť gombík na TV. Vtedy tam bolo všetko: od programov po zvuk. Trvalo niekoľko desaťročí, keď sme mohli v ruke držať ovládač. V USA, kde sa všetky vylepšováky vynachádzajú už je dostupný aj ovládač, ktorý sám zapípa, keď ho hľadáte v nie príliš najlepšia upratanej obývačke. Stačí zatlieskať.
Pohodlie je dobrá vec, ale v istom bode začína byť nebezpečné. Ideálna teplota, vlhkosť, vyvarovanie sa prašnému prostrediu, jednoducho najlepšie vytvorené podmienky nás môžu priviesť životu v inkubátore. Jednoducho od prirodzenosti potrebujeme byť vyzývaní aj k zápasom s väčšími, či menšími problémami okolo nás.
Dobrý učiteľ nepovie hneď odpovede na otázky, ale dá študentom riešiť problém. Len riešením problémov, skúšok náš život ide dopredu. Tak ako naše telá nerastú bez problémov, skúšok, chorôb, tak podobne je to aj s našimi dušami. Ako vyzerá náš duchovný život? Žijeme v pohodlíčku kostola jednu hodinu týždenne a potom pod návalom problémov počuté nevieme žiť ďalej?
Bratia a sestry! Žime život s jasným cieľom pred očami! Toto je to najlepšie predsavzatie pre človeka. V posledných dňoch mi táto myšlienka rezonuje stále viac. Neviem si predstaviť ako by som mohol žiť bez toho vedomia, že Boh má môj život v rukách, že On si ma vykúpil a povolal mojím menom a má pre môj život pripravený ten najlepší cieľ. Náš život sa môže zmeniť po zásahu prírodnej katastrofy ako sme tomu boli svedkami na začiatku roku. V priebehu sekundy o život prišlo 120 000 ľudí a ďalšie státisíce prišlo o svoj domov. Zo svojho okolia, či už rodiny alebo priateľov môžeme byť svedkami ako život zmení zákerná zhubná choroba. Je potrebné vedieť kam smeruje náš život, kde je jeho cieľ a či k nemu smerujeme. Čo máme preto robiť?  Možno dnes je práve ten deň, keď znovu začneme nielen telesne cvičiť, ale aj duchovne. Život viery s jasným cieľom pred očami potrebuje tréning.
Apoštol Pavel nepísal slová o behu o cenu neveriacim, ale veriacim. Tieto slová znejú aj nám dnes v Petržalke. Sme obrazne povedané bežcami. Život sa zvykne prirovnať k behu. V Bratislave je stále beh viac a viac populárnejší. Ja ako tiež občasný bežec som tomu rád. Ale oveľa radšej budem, keď bude aj v tomto CZ viac bežcov viery. Ako máme duchovne bežať? Apoštol Pavel píše: Či neviete, že tí, čo bežia na závodisku, bežia síce všetci, ale iba jeden cenu dostáva? Tak bežte, aby ste ju dosiahli! A každý, kto závodí, zdržuje sa všetkého; oni preto, aby dostali porušiteľný veniec, my však neporušiteľný.“
Píše do Korintu, ale aj nám, potrebujeme pri bežaní do cieľa trénovať a byť dobre pripravení. Tak ako bežci sa máme zdržiavať vecí, ktoré nám môžu prekážať. Sme v behu o víťazstvo. V antickej kultúre bola súťaž bežná. Svedkami nejednej súťaže sme aj my ľudia o 20 storočí neskôr. Deti prihlasujeme na rôzne športové, či iné krúžky. Môžeme hovoriť, že víťazstvo nie je dôležité, ale od začiatku je všade vštepované, aby boli najlepší. Niekedy rodičia prežívajú viac zápasy, súťaže svojich detí ako oni samé.
Pavel hovorí, aby sme si brali príklad od bežcov, ktorí chcú zvíťaziť, ktorí to nevzdajú a nesadnú si na okraj bežeckej dráhy. Bežme aj my s takou vervou do cieľa, bežme o cenu.
Ako veriaci nezápasíme, nesúťažíme, nebežíme s ostatnými kresťanmi alebo tými, ktorí o Kristovi nepočuli a v Neho neveria. V liste do Efezu Pavel píše: „Veď náš boj nie je proti krvi a telu, ale proti kniežatstvám a mocnostiam, proti pánom sveta tejto temnosti, proti zlým duchom v nebesiach.“ (Ef 6,12). Náš boj je proti duchovným mocnostiam, oni nás zvádzajú v behu o cenu, oni nechcú, aby sme dobehli náš beh. Proti nim nemôžeme bojovať s vlastnými silami, ale Slovom Božím. Ono je súčasťou nášho tréningu a prípravy.
        O 2 týždne začnú olympijské hry. Predstavte si, že by ste mali telefón od Slovenského olympijského výboru a povedali by Vám, že budete jedným v štafete s olympijskou pochodňou. Okrem toho, že by ste boli asi v šoku, tak po chvíli by Vás asi napadlo, že naposledy ste bežali za autobusom. A asi by to bol problém bežať nejaké 2 km s fakľou v ruke. Ak by ste to predsa chceli skúsiť, museli by ste niečo zmeniť. Museli by ste do prípravy obetovať niektoré veci v živote.
Podobne je to aj v našom živote. V krste sme dostali povolanie k životu s jasným cieľom. Ten máme mať stále pred očami. Je to zodpovedná úloha. Keď sme objavili víťazstvo v Ježišovi Kristovi, tak sme nezostali len pri tomto objave. Stali sme sa kristovcami, kresťanmi a to má hovoriť aj náš život. Nebojíme sa o ďalší kilometer nášho života, o zajtrajší deň, ale ideme do víťazného cieľa. To si vyžaduje každodenný tréning a prípravu. Čo hovorí apoštol Pavel? „Preto ja tak bežím, nie ako na neisto; tak zápasím, nie akoby som vzduch rozrážal, ale ukázňujem si telo a službe ho podrobujem, aby som sám nebol nehodný, keď iným kážem.“
         Bratia a sestry! Aj my vytrvajme v zápase v behu o cenu. Dnešní športovci kvôli víťazstvu si pomáhajú rôznymi, niekedy aj nedovolenými spôsobmi. Pavel nám nehovorí o nejakej skratke či kompromisoch, ale o tom, že máme pred sebou beh o cenu. Je veľa papierových kresťanov pri sčítaní ľudu alebo aj v našich kartotékach. Náš život má odrážať Krista. Má byť nasmerovaný na Neho. On má byť našou pravdou, cestou i životom. Máme to robiť, tak aby nám ľudia verili. Aby sme boli atraktívni. Kto, ak nie kresťania majú byť tými, ktorí konajú čestne, nepodvádzajú, idú jasne za svojim cieľom. Aj v dnešnej krízovej dobe sa neboja o cieľ, ktorý máme pred sebou. Je to aj náš obraz? Verím, že áno. Ak nie, tak si obnovme predsavzatie do nášho života. Ako kresťania, ako bežci vo viere nesmieme ustávať v čítaní Božieho slova. Ale naozaj v pravidelnom. K tomu nám slúži napríklad aj Tesnou bránou, kde písal začiatkom roka veľký svedok a bežec viery brat farár Radim Cingeľ. Napriek ťažkému krížu, ktorý ho pred časom postihol, pred niekoľkými týždňami, keď sme mu volali vravel o veľkých plánoch. Žil pre večný cieľ do poslednej chvíle života. Včera pod zamyslením sme sa mali modliť za CZ Marhaň, kde je aj fília Hankovce, kde bolo telo brata farára včera uložené. Verím, že sme sa modlili včera, že sa modlíme každý deň za našu vieru, za našich blízkych. Modlitba je komunikácia s Bohom. Bez rozhovoru sa nedá s niekým budovať vzťah. A nakoniec pripravujme a veďme ďalších k jasnému cieľu. Sú rôzne spôsoby modlenia, aj čítania Písma Svätého.
Milí bratia asestry, priatelia! Každý sme jedinečný a preto je to aj v tomto rôzne. No dôležité je, aby sme neprestali mať nikdy jasný cieľ pred očami. Tomu podrobujme naše telá ako Pavel a mnohí po ňom. Nezabudnime trénovať a vytrvať v našom behu viery. Nech nám v tom Pán Boh pomáha. Amen

V nedeľu Deviatnik, 31.1.2010, v Chráme Svätej Trojice v CZ ECAV Bratislava – Petržalka

Komentovať