Boh je za nás

R 8, 31 – 39:“Čo teda povedať na to? Keď  Boh za nás, kto proti nám? Ten, ktorý neušetril vlastného Syna, ale vydal Ho za nás všetkých, ako by nám nedaroval s Ním všetko? Kto bude žalovať na vyvolených Božích?  Je to Boh, ktorý ospravedlňuje. Kto ich odsúdi? Je to Kristus, ktorý umrel, ba i  z mŕtvych vstal, je na pravici Božej  a sa aj prihovára za nás. Kto nás odlúči od lásky Kristovej? Súženie, alebo úzkosť, prenasledovanie alebo hlad, nahota, nebezpečenstvo alebo meč? – Ako je napísané: Pre Teba bývame mŕtvení celý deň, pokladajú nás za ovce na zabitie. Ale v tomto vštkom slávne víťazíme skrze Toho, ktorý si ná zamiloval. Lebo som presvedčený, že ani smrť ani život ani anjeli ani kniežatstvá ani prítomnosť ani budúcnosť ani mocnosti ani vysokosť ani hlbokosť ani nijaké iné stvorenstvá nebudú nás môcť odlúčiť od lásky Božej, ktorá je v Kristu Ježiši, našom Pánovi“. Amen.

 

                Bohumilí kresťania, bratia a sestry v Pánovi!

 

Hovorí sa, že každá rozlúčka je ťažká a smutná. Tá dnešná sa zdá byť výnimkou. Je to rozlúčka so Starým rokom 2OO9. 

 

Je Silvester, posledný deň a večer roku výnimkou,  ktorá potvrdzuje pravidlo? Od rána do  úderu hodín o polnoci  sa všade navodzuje veselá, odľahčená atmosféra. Vlastne už niekoľko týždňov a mesiacov vopred  sa pripravuje ovzdušie humoru, vtipov a zábavy. Akoby ľudia cítili, že  to všetko budeme opäť potrebovať pri prekonaní zvláštnej nostalgie, ktorá  sa  ľudí zmocňuje s odchádzaúcim starým rokom.

 Aj on bol „mladý! Bol vítaný ako novonarodeniatko. Oslavovaný výbuchmi radosti i fliaš šampanského. Keď dnes dokonáva ako starec, konáme podobne,  veď ide iba o „o čas“ a o „kúsok života“. Len o čiastočné  zisky a čiastočné straty, ktoré dúfame nahradiť novými hodnotami: telesnými, finančnými, novými láskami, novými príchodmi priateľov a členov rodín. Všetko je nahraditeľné a všetko má svoj čas pod nebom:“ Je čas sadiť i vytŕhať zasadené…“(Kazateľ)

 

   Napriek tomu všeobecnému úsiliu o radosť a úsmev, vkráda sa do sŕdc ľudí myšlienka, stará ako ľudsko samo. A čo my sami? Aj my sme  nahraditeľný? Náš život , naše práce, úsilie, zápasy, naša sejba lásky? „Zomrel kráľ- nech žije kráľ“!, platí odjakživa v spoločnosti.  Odišiel do mora večnosti jeden rok- nech žije Nový rok! To je v poriadku- tak to všetci vnímame. Ale predsa zostáva otázka: budeme takto vnímať aj náš posledný deň a odchod?

  

   Pri tejto myšlienke o hodnote,  zmysle a cieli nášho vlastného života  sme trochu zneistení. To je práve ten moment, ktorý potrebujeme nejako prekonať. Ak nie inak, tak salvami ! Jedni salvami smiechu, iní salvami petárd, iní „salvami“ otváraného šampusu, iní hlučnou hudbou. Treba nejako odľhačiť a prehlušiť každú vážnu a ťažkú myšlienku, obavy i ono zneistenie.

 

           My kresťania nie sme výnimkou. Niektorí idú naplno s prúdom doby a všeobecným spôsobom lúčenia sa so starým rokom a vítania  roku nového. Viacerí sme však prišli aj dnes do chrámu, keď opäť  vnímame „večnosť v sekundách“ (  M.R.Štefánik).Tu chceme počuť slovo, ktoré  má punc večnosti.

        

     „ Čo teda povedať na to?“- pýtame sa  slovami ap.Pavla. Vyslovil ich v súvise v súvise  s posolstvom, že :“Milujúcim Boha – všetky veci slúžia na dobro“.(R 8,28). Všetky veci! To znamená: aj rozlúčky, ale  aj nové cesty, na počiatku ktorých sa ocitáme? Aj radosti, krása a dobro – ale aj smútky, kríž a strasti života,  slúžia veriacemu na dobro? Aj to najťažšie? – „Čo teda povedať na to?“- Na všetky tie vyslovené, alebo len naznačené otázky, na pocity, ktoré nosíme  iba v hlbinách duše .

 

   Viaceré  vážne pocity vyslovil za súčasné ľudstvo, poznačené skepsou, smútkom, i všelijakým strachom  básnik V. Mihálik, napr. vo svojej Appassionate.

Rozumieť mu môžu  mladí i starí. Tí, čo stratili svoju prvú lásku, i tí , ktorí ju našli a  obávajú sa, že je nestála, ako všetko naokolo.

 

„Čo bolelo, už nikdy neodbolí,.

No len kto seba ľúbi, vyčíta  

Láska má svoje smiešne kapitoly.

Najdrahšia hračka je tá- rozbitá.

 

 Chlapec sa mení v muža tým, čo stráca.

Za každým Odíď- nezaznie vždy Vráť sa.

 

A trýzeň srdca a vzdor zúfalý

je možno výhrou tých, čo – prehrali.“

         

    O mnohom, čo ako človek mal rád  a čo ho napĺňalo napísal:

 

„Ta odplávali s mútnou vodou. – Nemé

spia v mori, kde ich nikdy nenájdeme. 

 

Musíme zastrieť radosť- ako tí,

čo spoznali, že nič sa nevracia.

 

Nevkročíš dvakrát do tej istej rieky.

Iná je voda v nej a iné kamenie.

A nielen naše žitie – celé  veky 

Herakleitova hrozba preklenie.“

                       

  „Všetko tečie, všetko plynie“ ,( panta rei, panta chor…), túto myšlienku  a hrozbu však je možné prekonať aj inak, ako výhradne  silvestrovskými

salvami..

  

  „Čo teda povedať na to?“. S apoštolom Pavlom sa aj dnes odvažujeme ísť k  prameňu a gejzíru radostného posolstva  nedávnych Vianoc.- „Keď Boh za nás, kto proti nám? Ten, ktorý neušetril ani vlastného Syna, ale vydal ho za nás všetkých, ako by  nám nedaroval s Ním všetko?“

    Večný Boh a  Pán života – dal nám svojho Syna a v Ňom radosť a nádej, ktorá má inú dimenziu, ako tie naše krvopotne vytvorené, alebo niekedy veľmi plytké a „mútne“ kaluže radosti! 

    Boh za nás vydal Syna! Už vtedy, keď sme boli usvedčení z hriechu, z malosti, z nestálosti, z pominuteľnosti, z naivného  strkania hlavy do piesku pri spoznaní našich najväčších nepriateľov: hriechu, diabla a smrti.

Obžalovať človeka zo vzbury proti  Bohu je ľahké – ale Ježiš Kristus neprišiel žalovať a obžalovať slabého a pominuteľého človeka. 

Prišiel ako náš Obhajca a súčasne milostivý Sudca. „Prišiel som, aby ste život mali a hojne mali“(J 1O,1O)  Žiaden  ľudský obhajca  a žiaden ľudský sudca nerobí a nedokáže to, čo On. Vtedy, keď náš hriech odhalil a  aj odsúdil, pokutu a trest, ktorým je smrť, vzal na seba!

On namiesto nás prijal trest  a všetko, čo s ním súvisí, aby nás pred Najvyšším súdom ospravedlnil!

     „  Kto nás odsúdi?- Je to Kristus, ktorý umrel, ba i z mŕtvych vstal, je na pravici Božej a sa aj prihovára za nás!“

            

  Nádej, ktorú prináša apoštolské slovo je jasná a natoľko radostná, že k  jej vysloveniu nestačia naše  slová, ani myšlienky, ani skutky, hoci by oni vždy mali prísť a nemali by nikdy chýbať. Vždy je tu dôvod k oslave, vďake a dobrorečeniu Bohu a Kristovi- Pánovi. Aj v takýto deň, keď  je iba profánny sviatok , keď ďakujeme „iba“ za darovaný čas a každodenný život, nemôžeme zabudnúť na ponuku a Dar najvyššej ceny! Na správu, ktorá jediná môže prekonať náš skepticizmus, malovernosť, smútok, nostalgiu, alebo strach.

   Kto, alebo čo nás teda môže odlúčiť od lásky Božej, ktorá je v JK?-

NIKTO A NIČ! „Ani súženie, ani úzkosť, ani  smrť, ani anjeli, ani  moci, či mocnosti…“

Ani súženie, ani ľudská pýcha a vysokomyseľnosť, ani  nízkosť a klamstvo satana, alebo ľudí, ani život v hojnosti, ani v nedostatku, ani „ hlad-  alebo meč“!…   

Ak aj je a bude i v dňoch nového roku  niečo z toho prítomné u nás, alebo u našich blížych vo svete, bude a budú to ľudské zlyhynia, ale aj dôsledky  už skorších zlyhaní, v podobe tých známych „Božích mlynov“…  Veľa zla iste pretrvá a nepominie úderom prvej hodiny a s príchodom novoročného rána.  Z mnohých prejavov zla obvinia ľudia opäť  Pána  Boha. Toho, ktorý je  Všemohúci-  a my , údajne nemôžeme za nič!

            „Ja nič, ja muzikant „- je známy slogan koruny tvorstva, tak veľmi obdareného a povolaného žiť a konať iba v súlade s vôľou Toho, ktorá jediná je dobrá a svätá… O ľuskej vôli a konaní človeka dnes nechceme mnoho hovoriť,  ani o zlyhaní v láske iných… stačí nám k pokániu pohľad do vlastného srdca a života!

     

             Pre tento pohľad a  prejav pokory, pre snahu utlmiť  „bláznivú“ radosť a vyhadzovanie peňazí na ohňostroje a iné oslavy a plytvania tam, kde sú zlé nielen cesty, ale aj cesty práva a spravodlivosti, kde sú prerušené komunizácie  medzi  ľuďmi, ak majú čo len trochu iný pohľad na veci  ako tí „mienkotvorní“- kde je toľko nezaplátaných  dier v sociálnej, zdravotnej , vzdelávacej a iných oblastiach, v ovzduší  otrávenom všelijakým odpadom – nemusíme byť práve populárni. Ako apoštol a prvotná Cirkev v borbe s pohanstvom a jeho prejavmi,  mala skúsenosť zbožného žalmistu,  máme ju aj my:- „Pre toto bývame mŕtvení celý deň, pokladajú nás za ovce na zabitie.“

 

       Napriek všetkému, čo by mohlo náš smútok prehĺbiť, naše svedomie otupiť, naše úsilie  naštrbiť- smieme spievať radostný chválospev vďaky a víťaztva :“ V tomto všetkom slávne  víťazíme skrze Toho, ktorý si nás zamiloval“!- Nikto a nič, okrem zrady viery vo vlastnom živote, nás nebude môcť odlúčiť od lásky Božej, ktorá je v Kristu  Ježiši, našom Pánovi.  

   Dôvodom dnešnej vďaky a oslavy je teda láska, ktorá nekončí, ktorá nám bola v rôznej podobe podávaná a dokazovaná  od Pána Boha každý deň. Raz ako dar chleba každodenného,( viď Lutherovo  vysvetlenie)  i v  podobe darov Ducha svätého. Táto láska nekončí s odchádzajúcim rokom, ale zostáva s nami a nad nami všetkými. Tými, ktorý si ju uvedomujú a spievajú aj dnes v chrámoch:“ Nuž Bohu ďakujme“  (ESP 35O,1), alebo sa z rôznych dôvodov v osamelosti  modlia: „ Dobroreč duša moja Hospodinu a na žiadne z Jeho dobrodení nezabúdaj“(Ž 1O3). 

Božia láska však zostáva i s tými, ktorí zabúdajú ďakovať, a  možno prídu až neskôr. Rovnako  aj  s tými, čo  poznajú a prijímajú iba dary a ešte stále nepoznajú  Darcu! Boh nie je proti nikomu! Nový rok je  a bude  aj časom novej milosti, až do dňa naozaj posledného, do príchodu Pána času, Pána a darcu života. 

 

      Za všetkých všade chceme  prosiť, aby „ naša radosť bola úplná“.

 Za všetkých a za všetko ďakovať. Vo vedomí, že On sám sa prihovára za nás v nebi ustavične, že  oroduje za nás “vzdychaním nevysloviteľným“ ( R 8,26). Preto „nikto a nič nás nebude môcť odlúčiť od lásky Božej, ktorá je v Kristu Ježiši,  našom Pánovi.“ Amen.

 

     Kázeň: Závierka občianskeho roka 2OO9 , Sobotište  Ľ. Batka st.


Leave a Reply