Kristus Pán vstal z mŕtvych!

Slávnostné kresťanské zhromaždenie! Milí bratia  a sestry! POKOJ VÁM!  „Hľadáte Ježiša Nazaretského, toho ukrižovaného? – Ak Toho hľadáte, ste tu dobre. Je tu, medzi nami, pretože neostal v hrobe, ale vstal z mŕtvych! Je všade tam, kde sa dvaja, alebo traja zídu v Jeho mene, kde sa zvestuje a podáva Jeho slovo a sviatosti. Ježiš nás od chvíle onoho prvého dňa po sobote po Jeho ukrižovaní vždy a trvalo predchádza a bude predchádzať. Nech by sme išli kdekoľvek na tejto zemi, nielen do slávnostne vyzdobeného chrámu, Ježiš je prítomný. Je prítomný aj uprostred krásnej prírody, je na horách, je blízko tých, čo sú v nemocniciach, alebo sú osamelí. Je a bude s nami aj tam, kam sa nám možno ešte vôbec nechce ísť, lebo sa cítime dobre  a šťastní, tu medzi svojimi drahými. Prajeme všetkým, aby si Jeho prítomnosť všimli a uvedomili. Aby sa potešili najkrajšou možnou zvesťou a posolstvom Božieho posla: Vstal! Vstal z mŕtvych! Nie je v hrobe, lebo je vzkriesený a živý! Prajeme si navzájom, aby sme boli preniknutí touto skučnosťou Jeho  zmŕtvychvstania. Sám Pán Ježiš Kristus nás chce potešiť a naplniť radosťou v dnešné výročné veľkonočné ráno tak, ako to urobil v to slávne veľkonočné ráno v Jeruzaleme, keď zlomil osteň smrti , hrobu a zboril brány záhrobia. Je tu ponuka radosti naozaj pre všetkých.

      V starobylom pravoslávnom kláštore na hore Athos žije spoločenstvo mníchov, ktorí majú pozoruhodný spôsob pohrebnej rozlúčky. Keď zomrie niektorý z bratov a lúčia sa, stoja okolo mŕtveho a predstavený vyvoláva mená spolubratov. Každý oslovený menom povie: Prítomný! Keď povie meno zosnulého, nikto sa neozve. Do ticha potom zvolá meno :Ježiš .Kristus! Všetci zborove odpovedia: PRÍTOMNÝ!

   Poznanie a dôvera vo Vzkrieseného pomáha všetkým veriacim prekonať smútok i bolesť. O tom, čo znamená prítomnsoť Vzkrieseného Pána chceme dnes svedčiť a hovoriť v ďalšom kázaní na základe dnešného evanjelia. K jeho počutiu a porozumeniu si teraz vyžiadajme pomoc v modlitbe Pánovej:

O t č e n á š …

Mk 16,1-8:

                 Posolstvo Veľkého piatku je pomerne dobre zrozumiteľné všetkým ľuďom. Mnohí ho síce neradi počujú, lebo sa v ňom hovorí o zlyhaní človeka, o ľudskom hriechu a tvrdosti, o zrade a surovosti, ale to všetko sú veci, ktré si človek dokáže predstaviť. O takomto počínaní sa dá napísať divadelná hra, alebo natočiť pútavý film. Scenár môže končiť poukazom na skalný hrob, zavalený kameňom, spokojnosťou jedných a zúfalstvom iných. Aj cesta žien k hrobu ukrižovaného JK, nesená túžbou pomazať Jeho mŕtve telo a preukázať zosnulému posledné prejavy lásky a pocty je zrozumiteľná a predstaviteľná. 

To, čo je prekvapujúce, nie je otvorený hrob, ani prítomnosť mládenca v bielom rúchu. Prekvapujúca je jeho zvesť: Hľadáte Ježiša Nazaretského, toho ukrižovného? Vstal! Niet ho tu, ajhľa miesto, kde ho boli položili. Prázdny hrob, ktorý bol predtým prísne strážený a zvesť, ktorá sa javí  ako ozvena slov samotného Majstra a Pána JK:“po troch dňoch vstanem“, to je  výnimočný okamih a skúsenosť. Potešujúca, ale čiastočne aj ochromujúca ich sily a konanie, lebo je jasné, že za touto skutočnosťou je Božia moc a blízkosť.

 „Aké hrozné je toto miesto!“( 1M2817), povedal kedysi Jákob na úteku k Lábanovi, keď nocoval v Bételi. „ Nie je tu nič iné ako Boží dom „ a postavil tam posvätný kameň. O Mojžižišovi v Božej blízkosti je napísané, že sa musel skryť v skalnej rokline( 2 M 33,2O nn). Keď PJ uzdravil porazeného, ľudia vidiac za tým Božiu moc, cítili popri radosti aj úžas a  bázeň (Lk 5,26). Aj za vzkriesením PJK stojí moc Otca nebeského. On chráni vchádzanie, ale aj vychádzanie svojho Pomazaného. On chráni jeho dušu (Ž 121) .Ježiš sa stal Víťazom a nie porazeným. Je to najväčší Boží skutok v dejinách. Je to div v našich očiach( Ž 118,23). A tento Boží skutok má svoje dôsledky, ktoré sú dôležité pre všetkých ľudí i pre každého z nás. Pýtame sa aké?

 

Aké sú dôsledky toho, že JK v stal z mŕtvych?

 

1. On aj tvoj hrob otvorí

2. každé oko Ho raz uvidí

3. keď veríš, posolstvom radosti ťa poverí                                                                         

 

    Víťazvo PJK nad smrťou a hrobom je dôsledkom Božej moci. Ale to, že PJ je súčasne prítomný v našom živote je darom Božej milosti a lásky. Otec nám svojho Syna dal a dal nám v Ňom a skrze Neho dôležité sľuby. PJ o tom hovorí na mnohých miestach. Možno najznámejší je ten, ktorý vyjadril nasledovne „ Pretože ja žijem, aj vy budete žiť!“ (J 14,19)

   V jednej peknej mládežníckej piesni spievame: Náš Pán koná to, čo hovorí, choďme vo svetle – On aj hroby temné otvorí, choďme vo svetle! Žime v radosti . V radostnej istote, že Ježiš si svoje víťaztvo neponecháva pre seba! Neslúži Mu k tomu, aby sa vysmieval, alebo aby ponižoval tých, ktorí Ho neprijali ako Božieho Syna a Spasiteľa (Mesiáša).

Tým že vstal z mŕtvych sa však stal skutočným Pánom živých i mŕtvych.

Viera verných z ľudu Izraela, či už Abraháma, o ktorom je napísané, že veril, že Boh môže kriesiť aj mŕtvych , dostala reálny základ a viditeľný prejav. Proroci SZ (Izaiáš, Jeremiáš, Ezechiel i Daniel i ďalší) vyslovili Božie zasľúbenia, ktoré sa v JK úžasným spôsobom naplnili a iné sa  v plnosti času naplnia. Zvesť veľkonočného rána je preto pre každého z nás radostná, lebo Pán pri svojom druhom príchode aj naše hroby otvorí. Vkriesenie z mŕvych sa bude týkať všetkých. Bude univerzálne  a všeobecné. On aj tvoj hrob otvorí.

 

1. 2. Druhým dôsledkom, popri tom, že Boh aj naše hroby otvorí a z nich nás vyvedie, je to, že každé oko Ho raz uvidí. Pán Ježiš hovorí: nové stvorím všetko! Aj pre nás stvorí nové, oslávené telo, podobné tomu, v ktorom On vstal z mŕtvych. Vzkriesenie nebude návratom do starého, terajšieho tela, ale bude to telo oslávené v ktorom uvidíme a poznáme Pána. „Blahoslavení čistého srdca, lebo oni Boha uvidia“- zasľúbil PJK. SZ Jób mal a nosil túto nádej v srdci, keď povedal: „Ja viem že môj Vykupiteľ žije a nakonie sa postaví nad prachom.I keď moja koža bude tak rozrušená, že sa rozpadne na prach, zo svojho tela  uzriem Boha. Moje oči, nie cudzie  Ho uvidia. Srdce mi v hrudi  prahne po tom“!( Jób 19, 25-27)

      SZ žalmy prinášajú tú istú vieru a nádej.  Musíme povedať s celou otvorenosťou, že Slovo Božie hovorí  o tom, že pri Pánovom druhom príchode a súde každé oko Ho uvidí a spozná ako takého, ktorému dal Otec do rúk všetko! V konečnom dôsledku sa naplní slovo: uvidia, do koho bodli ! – Nielen rímsky vojaci, ale aj tí , ktorí tak robia posmechom, či rúhaním sa Jeho menu.

Kto Ho však už dnes víta a oslavuje ako Spasiteľa, má dôvod na radosť a nie strach. Preto anjel hovorí : Nebojte sa! Hovorí to ženám i každému z nás: Neboj sa! Nebojte sa! Naopak! Je tu dôvod k radosti a oslave.

 

3. Bratia a sestry! Staňme sa nositeľmi dobrých správ aj pre iných. Lebo aj to je významný dôsledok toho, že PJ vstal z mŕtvych!

My, ktorí sme nositeľmi neraz smutných, bolestných a možno aj zlých správ pre našich blížnych, skrze vieru, úprimnú a odvážnu vieru v živého a nás milujúceho JK sa stávame a staneme nositeľmi dobrých správ našim blížnym!

Nemusí sa báť muž, že jeho manželka bude k nemu menej láskavá, prívetivá a oddaná keď je veriaca. Ani žena sa nemusí báť, že jej manžel bude menej mužom, menej ochrancom a „rytierom“ voči nej ak bude veriaci v PJK.

Nemusia sa báť deti , že rodičia ich prestanú milovať, ak milujú Pána Krista. Nemusí sa báť podnikateľ, že jeho zamestnanec bude menej pracovitý a svedomitý. Ani pracujúci sa nemusia báť, že ministri budú menej múdry a poctivý, ak budú veriaci kresťania! Skôr opak je pravdou! 

     Kresťan evanjelik, prijímajúci evanjelium o vzkriesení PJK stáva sa sám nositeľom dobrého posolstva svojim blížnym, bez ohľadu na národnosť, alebo farbu pleti. 

Zdalo by sa, že oné ženy, ktoré svoju úctu, lásku a dôveru chceli prejaviť pôvodne mŕtvemu Ježišovi, nepovedali „nič“o zmŕtvychvstalom Pánovi Jeho učeníkom. Nie je to tak. Cestou k nim to síce nehlásali po uliciach, ako tlampače (ani dnešná misia Cirkvi nemusí byť nutne na uliciach), ale niesli tú radostnú zvesť tým, ktorým patrila na prvom mieste. Boli to prestrašení učeníci, ktorí sa mohli potešiť, že PJ s nimi aj naďalej počíta.Medzi nimi aj zahanbený a plačúci Peter. Ďalej to boli to obyvatelia Galiley , ktorých mali Jeruzalemskí vodcovia za pohanov… a sú to všetci ostatní bývalí pohania, ku ktorým prišla a prichádza zvesť z neba, že Kristus otvoril cestu k Otcovi pre nás. Prinesme ju aj my tým, ktorí sú nám najbližší! 

 

Kiež našou dôverou povzbudíme  aj iných. Začnime od našich najbližších, ako začali oné ženy! Kto hľadá toho Ukrižovaného za nás a naše hriechy, môže ho nájsť! Môže spoznať, že vstal – pre naše ospravedlnenie ( 1 K 15). S reformátorom M.Lutherom a celou Cirkvou vyznávajme:

"Kristus Pán vstal z mŕtvych, po mukách ukrutných! Haleluja plesajme a radostne spievajme! Buď Bohu chvála!" (Sp 130,1).

Amen.  

 

Kázeň v 1.slávnoť veľkonočnú 2009 v CZ Sobotište.        Požehnané veľkonočné sviatky želá čitateľom Ľ. Batka st.

 

 

Komentovať