Óda skupinková   Vonku sneží, treští mráz. Je tu zima, ako ďas. Mrznú srny, líšky, pinky, zaliezame do skupinky!   Malá, tichá skupinka lepšia ako perinka. Vždy vás rada pritúli a zapinká: tutuli – mutuli.   Ak chceš byť ten správny borec, zanechaj svoj starý dvorec! Nech si biskup, čo chce káže, my pôjdeme do garáže.   Tu si všetko: biskup, pápež, a sám sebe čo chceš kážeš! Ak raz pustíš do gatí, aj to bude vzduch svätý.   Tak pinkajú líšky, pinky, smrad sa tisne spod perinky. Matka ecav ticho spinká, zostane z nej len skupinka. ( tbc)...

                   Naše lásky   Každý máme svoju lásku!   Niekto Janku, Janka H-anku, SASka lúbi zas SAS-anku. Kollár svoju Slávy dcéru SIS a Kollár zo SAS Gorilu.   Sulík s láskou SMSky posiela pre Kočnera. Cirkev ľúbi Krajcera, na truhlu si chystá dosky.   A Fico sa ticho smeje, u Gogorily Cocu pije, svoj vlastntý hlas nepoznáva, novinárom (zatiaľ ) nenadáva…   Trnkovicu ľúbi Trnka a voličom na nos brnká. Miki ľúbil Radiča… Gašpar len Ivanoviča.   Takto si tu my žijeme, ľúbime sa a pijeme. Pomaly je prázdna fľaša… Bude práce...

 Uhol Písmu – -sakramentár. Mozog stuhol a hlas zhrubol. Na Písmo zabudol. Mis-ko má zábavu: "je to uhol pohľadu". Druhá jeho fráza: "je to parafráza".                            Bratom v triku                              venuje tabak