Ján Mišák ‒ Čakáme na Teba, Pane

S vrúcnosťou v duši čakáme Ťa, Pane,aby dielo spásy mohlo byť konané,v pamäti zachovať všetky zasľúbenia,PÍSMO o tom svedčí všetkým pokoleniam.Málo je prípravy na tej ľudskej strane,pre nápravu duší výhovorky samé.Akáže je veru tá naša príprava?Namiesto otázky skutočnosť boľavá!Údolie tohto sveta nie je vyrovnané,prebudiť sa zo sna, nie je všetkým dané. Cesta hrboľatá má byť už rovinou,srdce sa nevie vyrovnať s otázkou jedinou.Svetu sa nechce pokánie pravé činiť,hriešny človek nemôže hriešneho z hriechu viniť. Kráľovstvo Božie zjavne sa už blíži,kto chce byť veľkým, nech sa v pýche znížia pripraví si odev z tej pravej pokory,do Božieho kráľovstva Pán dvere otvorí. Premnohí proroci a zemskí králivo svojich srdciach túžbu veľkú mali.Verili...

Hľa, stojím pri dverách a klopem

Hľa, stojím pri dverách a klopem Hľa, stojím pri dverách a klopem… Otvorte. Láskou k vám mi srdce horí – Blahoslavený, kto mi pootvorí; Ja vojdúc, budem s ním tam večerať a so mnou on -ja chcem mu blaha dať; Chlieb neba večný, pokoj, radosť v Duchu Svätom! Hľa, stojím pri dverách a klopem. Hľa, stojím pri dverách a klopem… Ó, Pane, náš, ó Spasiteľu milý! Viď! Dokorán sme bány otvorili – Ó, vojdi, vzácny požehnaný Hosť! Kto Teba má, má večne dosť a dosť… Nuž vojdi v srdcia, domy, v školy, chrámy ! A potom večne ostaň s nami! ...

Ján Smrek — Slovo života

Do mnohých omladlých sŕdcvložil som života požiar,rudú som vztýčil vlajkuna duše najvyšší stožiar.Udrel som do svojich strún,stojac nad horiacim Rímom,hudbou som naplnil mnohých,akoby najtuhším vínom.Obrysy velikých dnívidím kdes’ v znamení novom,počujem zavýskať ránovíťazným života slovom.Nadšene čítam si dnesmohutné Zjavenie Jána,najkrajšiu z kapitol o tomadvente slávneho Rána!

Kristína Royová — Boh je blízko

Boh je blízko, hovor k Nemu,Boh je blízko pri tebe,Boh je blízko, zver sa Jemu,vrúcne túži po tebe. Boh je blízko, prišiel spasiť,Boh je blízko s milosťou.Boh je blízko; chce odpustiť,nepohŕdaj večnosťou! Boh je blízko, chce vojsť k tebe.otvor srdce dokorán;Boh je blízko, celé nebeprináša ti nebies Pán!

Karel Kolman — Hľa, stojím pri dverách

Pred dvermi srdca stojím, hľaď,a pomôcť chcel by som ti tak rád;a klopem, klopem zas a zas,ó, vpusť ma dnu, ó, čuj môj hlas!Ó, čuj hlas, plný milosti:Pán Ježiš z hriechu vyprostí,Len otvor srdce dokorána pokoj dá ti nebies Pán! Raz za teba som zomieral,bys’ dieťaťom sa Božím stala vošiel v slávnu ríšu krás,Ó, vpusť ma dnu, ó, čuj môj hlas! Viď hlavu moju krvavúa utrpenia záplavuto za teba som trpel raz;Ó, vpusť ma dnu, ó, čuj môj hlas! Po tebe náruč vystieram,svoj poklad, blaho tebe dám,len otvor mi, kým spásy čas; Ó, vpusť ma dnu, ó, čuj môj hlas!

Daniel Miloslav Bachát — Kráľ Ácház

“Požiadaj znameniesi od Hospodina,ó, dom Dávidov:Buď Božia rodina!” Tak vraví k Ácházoviprorok sluha Boží…Však Ácház bezbožnosťnad bezbožnosť množí. Ácház v pýche zlejnekorí sa Bohu,slúži modlám mŕtvyma pácha zlosť mnohú. Z jednej neprávostihneď do druhej letí,v obeť vrhá vlastnéMolochu deti. Recín i Pekach kráľv odpor sa mu stavia;počuť, že ho trónuslávy jeho zbavia. Boh mu opäť dávatoto pokušeniemôže mu, ak chce len,slúžiť na spasenie. Však on zlato beriez Božieho oltáraa zjedná si pomocu Tiglat Pilesera. Olúpil chrám Boží,tým pomoc si žiada:“Beda kto svoju nádejv človeka skladá!” Ochráň nás Ježišináš najvyšší Králi!Zatvrdilosť tejv ktorej vždy stáliŽidia proti Tebe,nectiac Tvoje znamenie,zavrhnúc Teba,v Teba...

Mária Royová — Ježiš volá

Ježiš volá: Poď ku mne, opusť sveta zvody.Napoj dušu žíznivú dúškom živej vody.Vzhliadni z prachu k výšinám,môj Otec ťa čaká tam.Čaká dávno na dieťa, láskou vykúpené,Krvou, krížom Golgoty draho vyplatené.Počuj sladký Jeho hlas! Náhli domov, kým je čas!Domov v mesto nádherné, krásne vyzdobenéperlovými bránami, zlatom vydláždené.V ňom nezvládne nikdy noc ani bôľov hrozná moc.Nie, veď hriechov okovy navždy popadali;Boží ľud tam má pokoj, má byt s Bohom stály.Prestali sveta zvody; tam už Ježiš vojvodí.Tam aj tebe miestečko v blízkosti prestolaschystané je, ó, dieťa, náhli, kým ťa volá!Ak odznie hlas milosti, zhynieš biedne v žalosti.

Martin Rázus: Príď, Pane, príď…

Martin Rázus: Príď, Pane, príď… Kade Ty ideš, Pane, kvitne kvieťa, to kvieťa lásky pravej – života… Ó, príď i k nám, my vrúcne prosíme Ťa, nech v nás sa zjaví Tvoja dobrota! Nie zvukom víchra – ale v tichom slove, čo hojí rany, slzy utiera,  k radostnej práci všetkých – i nás zovie, v záhrady mení trúchlosť cintera! Príď, Pane, príď – veď túžby mocne horia, objať Ti nohy, česť a chválu vzdať, lekárstvom bude Tvoja pomoc skorá, Tys’ vedel a vieš i dnes pomáhať! Skloň sa k nám biednym, chorým, osiralým, obohať v núdzi, poteš v trápení –...