Zlatica Oravcová – Jazyky akoby z ohňa

(Úryvok) Jazyky z ohňa, v srdci bodnutie, Pokánia slzy hučia dolinou – Až každá slza prijme perute A dá sa cestou spásy jedinou. Jazyky z ohňa, zasa nedeľa. Tisíce iskier vstáva z pahreby – A smelo volá duša nesmelá A každá iskra Pána velebí! Jazyky z ohňa – Srdcia otvorme! Ó, Duchu Svätý, zostaň pri nás, v nás! – Hlásajme s Petrom mocne, pokorne: Letnice prišli, milosti je čas! Jazyky z ohňa! – Cirkev Kristova, Láskavou rukou Slovo rozsievaj! – Ó, buďme všetci Boží poslovia, S Pánom nám kynie vytúžený raj!

Ján Smrek – Báseň o krásnej matke

Prekrásna matka! Hoc sú už jej vlasy strieborne lesklé, predsa jej však neubudlo z krásy, bo svetu dala krásnu dcéru. A svet sa díva na obe a kochá sa v ich podobe. Akou je dcéra dnes, jej matka bola niekedy, upomínajúc na kvety – a aká je dnes matka vznešená, takou sa niekedy dcéra stane. Medzi nimi je všetko čudne zharmonizované. Matka má oči ako uhoľ a sú to oči dcérine. Tie hľadia s ohňom na človeka a tamtie krotko, nevinne. Jedny z nich velia: poľúb pery osemnásťročnej dcéry a druhé: kľakni si pred matkou a bav ju žitia pohádkou!...