Každého rána sľubujem si,že cestou Tvojou budem chodiť.V modlitbe tíško k Tebe vzdycháma prosím: Pane, ráč ma vodiť. Potom však denný virvar žitiama vlečie stále preč od Teba.Ubieha chvíľa, druhá, tretiaa večer, keď mi usnúť treba pred Tebou opäť stojím, Pane.Duša už kľačí, tu sa zhrozím,vidiac deň zašlý kvílim, volám:Pane, ja som sa nedal vodiť! Zmiluj sa, prosím, Pane Kriste!Zmiluj sa, odpusť moje viny!Som iba dieťa nehodné Ťa –Ty iste vieš, že chcem byť iný. Zmiluj sa, Pane, srdcom prosím.Odpusť mi viny, v ktorých stojím –Verím, že kríž Tvoj raj mi získal,v ňom budem, Pane, celkom Tvojím.

My sme si trest zaslúžili. Zniesol ho však miesto násSpasiteľ náš, Ježiš milý, Vykupiteľ drahý náš. Ďakujeme za tú lásku, ktorou nás On miloval,keď zniesol smrť kríža ťažkú, za nás sa obetoval. Keď nám lásku preukázal, milujme Ho úprimne,nikto Mu nič nedokázal, trpel, umrel nevinne. On je naším Pánom, Vodcom, Jemu chceme vďační byť,oddať sa Mu celým srdcom, ku cti, chvále Jeho žiť.

Tak sa už rozhodnite, komu život venovať! Nemožné je Kristu slúžiť a svet pritom milovať. Buďto necháš zvody sveta, ku Kristu sa privinieš, alebo si zvolíš rozkoš a v nej večne zahynieš. Celé srdce Ježiš žiada, bo on celé podáva. Pre toho však nieto spásy, kto pol sebe necháva. Viď tú lásku, ktorú Ježiš na kríži dokázal! Právom žiada, aby si mu celé srdce dal! On ťa volá On ťa čaká, slávu nebies chce ti dať. Rozhodni sa, neodkladaj, lebo budeš ľutovať.

Tanečným krokom ku nám prichádza z karnevalu Popolcová streda. Už za bubnami stavia sa hrádza, za ňou čas vážny čas tanca strieda. Dozneli údery cimbalových tónov, bujará veselica utícha. Zmámení ľudia s dušou trudnou snáď túžia vykročiť aj do ticha. No i tam počuť údery kladív, satanov sluha už zbíja kríž. A nám otázka beží svedomím: ku akej moci, človek, vykročíš? Či k moci hriechu, ktorý plodí tmu, či k moci Božej, ktorá svetlom je? Obidve moci tvoria Golgotu, no iba jedna život formuje. Vykročme spolu na vrch Golgoty a odtiaľ hľaďme na náš padlý svet. Budeme vidieť aké útrapy...