NA KVETNÚ NEDEĽU (Martin Rázus) Hosana, Kriste… kráčaš zas, keď svitá jari krásny čas, a pučia vnove ratolesti: Hosana…ó, čuj — vedľa cesty! To duše naše volajú, a zdravia Ťa a vítajú! Ach, postoj pri nás, pozhovej, síl treba doby do novej, a kto nám dá, ak Ty nie, milý, k pravému žitiu pravej sily? Ľud prosí – ľudu svojmu daj, a v biedach sám mu požehnaj! Na chorých povznes svoje ruky a uľav bôle, utíš muky, uzdrav… a biednym k boku staň, žič vyživenia – zlého chráň! Pomáhaj ľudu, keď zem orie doma…i tým, čo šli za more,...
Ak by som ráno oslepol, poslednú túžbu splň mi; Nech hviezdu vidím betlehemskú nad našimi stáť humny. Ak by som hluchým mal byť dnes, v prosbe sa srdce schveje: v hluchnúcom uchu anjelskej piesne nech akord zneje. Ak majú nohy zmeravieť, žiadam si, milý Pane, nech pobiede sa dotiahnem s pastiermi k Tvojej bráne. Tam čakať budem na Ruky, čo oči nám vymenia všetkým, ktorí sme čakali na ráno Narodenia!
Dívam sa, dívam – staré obrázky Vybledlé slzou, spomienkami – – A ja len hyniem, hyniem bez lásky A denne leštím staré rámy. Ja leštím, leštím – zrazu zočím: Prevŕtal rámy črvotoč – – Slnko sa točí, Zem sa točí A ja len volám: Toč sa, toč! Tak točí sa to všetko vôkol Po miliardy našich liet – – A ryba pláva a lieta sokol A čas sa vráti, vráti späť? Nie, nevráti sa ani chvíľa A večnosť vieru ochráni – – A ja som srdce položila Pánovi môjmu do dlaní… Život môj Pán, nie som bez lásky I pre...
Raduj sa, dcéra sionská… Sú domy v rade zložené Štipľavý vietor povieva Chumáčiky snehu priženie Z nich Hosť sa vzácny usmieva Zastane mäkko na dvore A tíško klope na dvere Raduj sa, dcéra sionská… (viac…)
Martin Rázus: Nevädzi. “V ten istý čas išiel Ježiš v sobotu pomedzi zbožie a učeníci boli hladní; i začali trhať klasy a jesť. Keť to videli farizeji, povedali Mu……..” ...
Mária Rázusová Martáková: Bohu z Golgaty Ó, Kriste, milosť za naše kresťanstvo hmlisté, zem dobrú šliapať hodní viac nie sme! Srdce nám dusia myšlienky hriešne, mrzký čin potriesni ruky niekdy biele. Dávno poškvrnili svätosť sme nedele, zblúdili v spleti vlastného umu. Kriste náš, Pane, denne nečítane Tebe predávame. – Tŕňovú korunu za tridsať strieborných vrážame do čela, bijeme zúrivo i s jemnosťou dravou, by nad Tvojou hlavou pieseň utrpenia nikdy nedoznela.- Ježiši z Golgaty, prv ešte, než sa deň obráti nie tri, lež stokrát Ťa pred smrťou zaprieme – a Ty hľadíš, hľadíš na divoké plemä a lásku bičuješ ťažké...
RILKE R.M. ( 1875 – 1926) – Advent Vietor sťa pastier v zimnom lese snehové vločky ženie vpred; jedlička tuší, že sa zatrbliece už skoro v žiari sviec. Ku bielym cestám naklonená načúva, vetru vzdoruje. Zažiariť už je pripravená v tej noci, ktorá svätou je.
Pavol Országh HVIEZDOSLAV: JA VERÍM Ja verím! – a s tým šiniem v taj sa nekonečna. Som atóm, iskra len, lež s jadrom trvalým; zhasnem li na zemi, nad ňou sa zapálim, púť moju nadpradie mi jasná cesta mliečna. Ja verím, pravda ducha že je pravda večná; po desných strminách mi ona zábradlím, ona mi blahozvesť, hoc i hrob odhalím, znad Patma ona znie mi zvonná, sväto-rečná. Jak voľno v hrudi mi! Nu, v ducha domovine – nič netiesni ma vic, strach skonal márnych strát, čo z ducha zrodilo sa, nikdy nezahynie. Vy svetlá nesmrteľné, ichž roj sa vencom vinie...
