Ján Smrek – Báseň o krásnej matke

Prekrásna matka! Hoc sú už jej vlasy strieborne lesklé, predsa jej však neubudlo z krásy, bo svetu dala krásnu dcéru. A svet sa díva na obe a kochá sa v ich podobe. Akou je dcéra dnes, jej matka bola niekedy, upomínajúc na kvety – a aká je dnes matka vznešená, takou sa niekedy dcéra stane. Medzi nimi je všetko čudne zharmonizované. Matka má oči ako uhoľ a sú to oči dcérine. Tie hľadia s ohňom na človeka a tamtie krotko, nevinne. Jedny z nich velia: poľúb pery osemnásťročnej dcéry a druhé: kľakni si pred matkou a bav ju žitia pohádkou!...

M.Rázus: Na kvetnú nedeľu

                       NA  KVETNÚ  NEDEĽU                               (Martin Rázus) Hosana, Kriste… kráčaš zas, keď svitá jari krásny čas, a pučia vnove ratolesti: Hosana…ó, čuj — vedľa cesty! To duše naše volajú, a zdravia Ťa a vítajú! Ach, postoj pri nás, pozhovej, síl treba doby do novej, a kto nám dá, ak Ty nie, milý, k pravému žitiu pravej sily? Ľud prosí  –  ľudu svojmu daj, a v biedach sám mu požehnaj! Na chorých povznes svoje ruky a uľav...