Biblia − najúčinnejšia „zbraň“ proti satanovi

SOLA SCRIPTURA     „Slovo Božie je skutočným chlebom a najlepším pokrmom pre dušu.“ M. Luther   „Biblia nie je len historický dokument. Je to čerstvý, aktuálny list z Božieho pera adresovaný mne osobne. Nie je to kázeň kedysi prednesená a teraz bez účinku. Ešte aj dnes hovorí. Nie je to suchý kvet uchovávaný v herbári, ktorého krása minula a vôňa vyprchala. Nie. Je to čerstvo kvitnúci kvet v Božej záhrade, voňajúci práve tak, ako keď ho zasadili. Nepovažujem Písmo za harfu, na ktorej sa kedysi hrávalo šikovnými prstami a teraz visí ako upomienkový predmet na stene. Nie. Je to mnohostrunový...

Reformácia nie je reforma

„K Tebe sa utiekam, ó Hospodine, kiež nikdy nie som zahanbený! Zachráň ma svojou spravodlivosťou! Nakloň ku mne svoje ucho, rýchlo ma vytrhni! Buď ochranným bralom a ohradeným domom, aby si ma zachránil! Lebo Ty si mi skalou a mojím hradom, pre svoje meno veď ma a sprevádzaj. Vyveď ma zo siete, ktorú mi tajne nastavili, lebo si mojím útočiskom. Do Tvojej ruky porúčam svojho ducha, Ty si ma vykúpil, ó Hospodine, Bože verný.“ Ž 31, 2-6 Reformácia nie je a nemôže byť jednorazová záležitosť. Nie je to uzavretá kapitola, na ktorú slávnostne spomíname. Reformácia – obnova začína tým, že človek spozná Ježiša...

Kresťanstvo, svet a my

 „Padla, a nepovstane viac panna Izrael, opustená leží na svojej zemi, nemá ju kto postaviť.“ Ámos 5,2 Prorok Ámos bol obyčajným jednoduchým človekom. Od ostatných ľudí sa však líšil tým, že si ho Boh vyvolil za svojho proroka. Pastier Ámos je poslaný zvestovať a ohlasovať Božiu vôľu. V tejto piatej kapitole hovorí Ámos o páde panny Izraelskej, ktorá leží bez pomoci a potom vyzýva obyvateľov, aby hľadali Hospodina a budú žiť. Povedané dnešnou rečou, hovorí o úpadku nábožnosti Izraelského národa. Prorok odhaľuje ako v národe nenávidia spravodlivých ľudí a ako moc a právo dosahujú len vysoko postavení a bohatší. Vyzýva preto ľud, aby hľadal spravodlivosť a miloval dobro. Zvestuje príchod Hospodina, ale...

Má pravdu Písmo, alebo my?

Dnes je doba taká, že pravda je zrelativizovaná. Každý si vyznáva, alebo môže vyznávať svoje, kladieme dôraz na osobnú slobodu, na slobodu prejavu a vyznania, žiaľ preto sa nenamáhame hľadať čo je pravda. Základným krédom dnešného človeka nie je hľadanie pravdy a rozlišovanie čo je dobré a čo zlé, ale základným krédom je: budem si žiť tak, ako to mne vyhovuje, budem si žiť tak, ako je mne príjemné, to je pre mňa smerodajné. O pravdu sa dnešný človek nestará, preto nemáme problém klamať, cudzoložiť, opustiť rodinu, nerešpektovať autoritu a žiaľ, dokonca preto mnohí aj nenávidia a zabíjajú. A nájdeme si pritom celkom vhodné, tie logické...

Báli ste sa už dnes Hospodina?

„Vám, ktorí sa bojíte môjho mena, vyjde slnko spásy“. (Mal 3,20) Otázku, čo vskutku znamená báť sa Pána Boha, výstižne zodpovedal Martin Luther. Katechizmový výklad každého z 10. Božích prikázaní reformátor uvádza vetou: Máme sa Pána Boha báť a Ho milovať. Ctiť Ho nielen potrebnými vonkajšími prejavmi zbožnosti v kostole, ktoré však, žiaľ, niektorí odložia, hneď ako vyjdú za dvere chrámu. Čo znamená báť sa Božieho mena? Báť sa Boha, to neznamená triasť sa pred Ním, alebo utekať pred Ním, aby som sa skryl, zachránil. Báť sa Boha neznamená báť sa, že mi ublíži. Skutočne báť sa Pána Boha znamená...

Z klenotnice múdrosti

Výzva Jána Krstiteľa k jeho dobe a k jeho národu preniká veky a znie až k nám, i dnes. Príchodom Ježišovým nijak nestratila na význame, ba naopak ešte viac je zosilnená. Veď zopakoval ju aj sám Pán Ježiš Kristus. I On volal tými istými slovami: „Pokánie čiňte, lebo sa priblížilo kráľovstvo nebeské“ (Mt 4,17). Pokánie nie je niečo k času viazaného, ale je to ustavičné vyznávanie svojej malomocnosti, ustavičné volanie o pomoc, ustavičná snaha zlepšovacia. Nuž a či toto pokánie naša doba, všetky národy dneška, my sami jednotlivo i spolu nepotrebujeme? Či naša dnešná civilizácia nemá svoje strašné rakoviny, veľmi často podobné onej z helenistickej doby? Či i dnes nevidíme tisíc a tisíc ukážok...