Má pravdu Písmo, alebo my?

Dnes je doba taká, že pravda je zrelativizovaná. Každý si vyznáva, alebo môže vyznávať svoje, kladieme dôraz na osobnú slobodu, na slobodu prejavu a vyznania, žiaľ preto sa nenamáhame hľadať čo je pravda. Základným krédom dnešného človeka nie je hľadanie pravdy a rozlišovanie čo je dobré a čo zlé, ale základným krédom je: budem si žiť tak, ako to mne vyhovuje, budem si žiť tak, ako je mne príjemné, to je pre mňa smerodajné. O pravdu sa dnešný človek nestará, preto nemáme problém klamať, cudzoložiť, opustiť rodinu, nerešpektovať autoritu a žiaľ, dokonca preto mnohí aj nenávidia a zabíjajú. A nájdeme si pritom celkom vhodné, tie logické...

Báli ste sa už dnes Hospodina?

„Vám, ktorí sa bojíte môjho mena, vyjde slnko spásy“. (Mal 3,20) Otázku, čo vskutku znamená báť sa Pána Boha, výstižne zodpovedal Martin Luther. Katechizmový výklad každého z 10. Božích prikázaní reformátor uvádza vetou: Máme sa Pána Boha báť a Ho milovať. Ctiť Ho nielen potrebnými vonkajšími prejavmi zbožnosti v kostole, ktoré však, žiaľ, niektorí odložia, hneď ako vyjdú za dvere chrámu. Čo znamená báť sa Božieho mena? Báť sa Boha, to neznamená triasť sa pred Ním, alebo utekať pred Ním, aby som sa skryl, zachránil. Báť sa Boha neznamená báť sa, že mi ublíži. Skutočne báť sa Pána Boha znamená...

Z klenotnice múdrosti

Výzva Jána Krstiteľa k jeho dobe a k jeho národu preniká veky a znie až k nám, i dnes. Príchodom Ježišovým nijak nestratila na význame, ba naopak ešte viac je zosilnená. Veď zopakoval ju aj sám Pán Ježiš Kristus. I On volal tými istými slovami: „Pokánie čiňte, lebo sa priblížilo kráľovstvo nebeské“ (Mt 4,17). Pokánie nie je niečo k času viazaného, ale je to ustavičné vyznávanie svojej malomocnosti, ustavičné volanie o pomoc, ustavičná snaha zlepšovacia. Nuž a či toto pokánie naša doba, všetky národy dneška, my sami jednotlivo i spolu nepotrebujeme? Či naša dnešná civilizácia nemá svoje strašné rakoviny, veľmi často podobné onej z helenistickej doby? Či i dnes nevidíme tisíc a tisíc ukážok...

Čo písali noviny pred 100 rokmi (2)

Časopis Národnie noviny, číslo 56, ročník XLVIII, z dňa 15.mája 1917 (dokončenie.) Reformné hnutie bolo hnutím epochálnym, v svojich následkoch, uvedením materinského jazyka, i na politické náhľady vlivným, ale že predsa čisto nábožensko – cirkevným, to nikto tajiť nemôže. Každý sa mýli, kto v reformácii vidí nejaké pokrokárstvo na poli náboženskom, alebo — čo ja viem — povedzme neobmedzenú voľnosť ohľadom prijatia, alebo neprijatia istýchsi základných dogmat kresťanstva, s ktorými ono žije alebo padá. Ani zďaleka! Reformácia ani tým, že ona bola náhodou v Nemecku spolu i kriesiteľkou národného povedomia, obnoviteľkou spisovnej reči nemeckej, neoprávňuje nikoho k natískaniu jednorečovosti ani...

Čo sa písalo pred 100 rokmi

Časopis Národnie noviny v čísle 55, ročník XLVIII. z dňa 12. mája 1917 na strane 2 píše:   Z príležitosti 400-ročnej pamiatky reformácie.   Prehŕňajúc sa v archívoch našich evanjelických cirkví, preberajúc staré, ožlknuté, prachom zapadnuté listiny, i nechtiac prídu mi na um slová jedného nášho popredného národovca: »My ani nevieme, koľké bohatstvo nášho kultúrneho života, koľko vzácnych pamätností leží prachom kryté po pôjdoch dedinských fár, koľko vzácnych zaznamenaní nachodí sa v protokoloch a starých matrikách tak katolíckej, ako i evanjelickej cirkvi. Ako ináč porozumeli by sme mnohému, keby sme mali toto všetko spracované, mnohé písomné pamätnosti na svetlo vynesené, nejedna otázka...